Životopis

September 11th, 2010

 

Narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mala desať súrodencov (jej brat Bohuslav, evanjelický farár, bol jej dvojčaťom), z ktorých 6 sa dožilo dospelého veku, a viacerí z nich boli neskôr literárne činní. Vzdelanie získala najprv v rodisku, potom ju učil otec, v Banskej Bystrici ukončila 4. triedu meštianskej školy. Nevydala sa, vďaka čomu mala celý život existenčné problémy, no neustále sa snažila oslobodiť od rodiny, no jej pokusy nájsť si prácu neboli veľmi úspešné. Chvíľu bola spoločníčkou vdovy v Dolnom Kubíne, neskôr sa stala v Martine opatrovateľkou zbierok Slovenského národného múzea, no vydržala tam tiež len krátko. V roku 1909 sa presťahovala do Ábelovej k bratovi na faru. Pokúsila sa ešte stať poštárkou, no nevyšlo jej to rovnako ako snaha E. Maróthy-Šoltésovej uviesť ju ako profesionálnu spisovateľku. Napokon sa stala opatrovateľkou v materskej škole, až sa v roku 1945 odsťahovala k príbuzným do Lučenca.
Tvorba
Hoci žila v ústraní od centier spoločenského a kultúrneho diania, jej literárne a kultúrne obzory rozširovala ako rodina, tak aj stretnutia s K. Banšelom, národovkyňou E. Goldpergerovou a O. Petianovou (matkou Štefana Krčméryho). Začínala vydávaním rukopisného časopisu Ratolesť, ktorý vydávala so sestrou Irenou. Zachovalo sa len 1 číslo – kde prispela poviedkou Na vrchoch . Medzi jej prvé diela patria satirické verše, no neskôr sa venovala najmä románom a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Vo svojich dielach podávala dokonalý popis ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, kritizovala súdobé politické a národnostné problémy a nijako sa nerozpakovala kritizovať i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či praktiky bežného dedinského života. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Do roku 1896 uverejňovala svoje diela len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. Hoci sa v jej dielach často vyskytoval ako hlavný motív láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, ale skôr poukazovala na vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy.
Dielo
1886 / 1897 – Pesničky, satirické verše s naznačeným nápevom (len rukopis)
1893 – Za koho ísť?, poviedka, prozaický debut
1896 – Ondro Karman, poviedka
1897 – Sluhove trpkosti, poviedka
1896 – Pomocník, poviedka
1896 – Ťažké položenie, novela
1897 – Tak je darmo, novela
1898 – Pozde, novela
1899 – Bál, novela
1899 – Nemilí, novela
1900 – Boj, novela
1902 – Skúsenosť, novela vychádzajúca z jej vlastnej skúsenosti v období, keď robila spoločníčku (dielo vyšlo „recenzované“, nakoľko boli osoby v jej novele ľahko spoznateľné)
1904 – Na jednom dvore, novela
1904 – Veľký majster, novela
1904 – Pódi sa žení, poviedka
1905 – Bez hrdosti, novela
1906 – Šťastie, novela
1907 – Tá zem vábna…, novela
1908 – Márnosť všetko, novela
1909 – Ondro Hľonzo
1910 – V predvečer
1911 – Žiadna radosť
1912 – Strašný koniec, poviedka
1913 – Príde čas
1914 – Ťapákovci, novela
1917 – V čase vojny, poviedka o 1. svetovej vojne
1918 – Hrdinovia, novela
1921 – Chudobná rodina, divadelná hra
1921 – Skon Paľa Ročku, novela
1923 – Páva, divadelná hra
1926 – Všetko za národ
1934 – Odpoveď, divadelná hra (uverejnené len druhé dejstvo)
1936 – Dve doby, novela
1938 – Záplava, posledná novela
Prekážky, divadelná hra