Skon Paľa Ročku

Dej:
Paľo Ročko, syn chudobných sedliackych rodičov, vyšli na mizinu kvôli otcovmu opilstvu. Matka nedokázala otca uchrániť pred alkoholom a rezignovala. Paľo musel od chlapca pracovať, aby si zarobil na jedlo a odev. Z majetku rodičov zostal len kúsok pôdy, na ktorom postavil dom. Po otcovej smrti Paľo matke nepomáhal, žila u cudzích, robotou splácala stravu a bývanie. V službe sa naučil robiť tak, aby si neublížil. Pretože nič nemal, nevytvorila sa u nebo túžba po majetku. Chcel iba spokojne žiť a práve to sa mu nedarilo.

Pre piatimi rokmi sa oženil so Zuzou, bohatou dievčinou, ktorú mu nechceli dať. Zmrzačil sa kvôli nej ruku, len aby nemusel ísť na vojnu. Láska však v biede dlho nevydrží, Paľo pochybuje, či ho jeho žena, večne ho poháňajúca do roboty, vôbec má rada. Veľmi často proti sebe stoja s nenávisťou v srdci. Zuza ho podpichuje proti matke, od ktorej nič nedostal a ktorá nechcela bohatú nevestu, lebo vedela, že jej bohatstvo nedostane a ešte aj rodina sa od nej odvráti. Paľo svoju matku neprime do novopostaveného domu, navyše pred očami susedov ju tak vysotí z domu, že starká spadne a ublíži si. Matka prekľaje vlastného syna.
Paľo nedodrží dojednanie s pánom farárom, u ktorého slúžil. Opustil službu na Zuzino naliehanie hneď, ako si na farárovom záprahu navozil materiál na dom. Paľo po dedine vykrikoval, že je zbytočné toľké peniaze platiť farárovi, ba dokonca, že ho treba zabiť.

Paľo si uvedomuje, že nekonal čestne, ale nehľadá v sebe chybu, pokiaľ nie je blízko smrti jeho svedomie veľa znenie.
Tie isté fakty blízkosťou smrti vyzerajú úplne inak a Paľo má výčitky svedomia. V halucináciách sa mu vracia všetko zlé, či urobil. V smrteľnej chorobe sa ocitá v ťažkej situácii, keď si cestu k farárovi zahatal klamstvom, cestu k matke neúctou a navyše nie je ubezpečený o oddanosti a láske svojej žene.
Zuza, dedinská boháčka, sa vydáva za Paľa z veľkej lásky proti vôli rodičov. Jej rodina, okrem matky, sa s ňou nikdy nezmieri. Mala rada Paľa natoľko, že sa zriekla majetku Chce dokázať, že aj z holých pracovitých rúk povstane majetok. Ťažko robila na dom. Je presvedčená, že na svojom domčeku nikdy nerobí preveľa. Paľovi vyčíta vlažný vzah k robote, nerada ho vidí posedávať a neuverí mu, že je naozaj chorý.

Má ho rada, ale mrzí je, že je taký aký je. Na lásku v biede a popri ťažkej robote niet miesta. Nie je požívačná, nechce ľahší život pre seba, ale aby ich syn mal lepšie podmienky ako oni. Voči svojej svokre bola málo uctivá, vedela, že svokra nesúhlasila so svadbou. Zakázala Paľovi, aby starej matke vypomáhal, lebo ani matka im nepomáha, keď stavali dom. So svokrou sa nerozpráva a nazýva ju starou bosorkou.
Zuza uverí, že je Paľo chorí až veľmi neskoro, pocíti ľútosť nad tým, že ju zenechá,a ubezpečí ho, že ho má rada, ale dospeje k záveru, že by nikomu neradila vydať sa proti vôli rodičov.
Charakteristika postáv:
Zuza:
Paľova žena.
„Zuza, jeho žena, mladá, pekná, ale vždy sa žuhriaca pozerala nevľúdne na jeho polihovanie a riekla:„No ver´ sme pekne! Dom nový, dlhy po samy uši, a ty ideš ležať. To je just pre chudobného človeka, aby hlivel!“-[25]. Záleží jej na tom, aby neboli chudobná rodina. Spravili si dlhy keď stavali dom. Stále Nútila Paľa do roboty aj napriek tomu, že bol chorý – neverila mu to.
„Vari sa umrieť zberáš, či čo? Hahaha!“-[26].
Nedala sa, keď jej chcel Paľo dokázať, že ju môže takisto vyhnať z domu ako svoju mater: „Dom je tak môj ako tvoj. Keď si si ty mater vyhodil predo dvere, ja za to nemôžem, ale mňa nevyženieš nikdy!“-[27].
Paľo Ročko:
Paľo pochádzal z chudobnej rodiny. Zo začiatku miloval Zuzu ale po niekoľkých rokoch už nie. Stále ho nútila do roboty napriek tomu že bol chorý. Keď sa hádali o dom, povedal jej toto: „Tvoj dom? Ani nebol, ani nebude, rečie zlostne. Spravím testament, na chlapca dám prepísať.“-[28].
Keď pracoval a rozprával sa s Ankou ktorá šla okolo, sťažoval sa jej a rozprával jej o jeho živote: „A tomu všetkému sú len moji rodičia na príčine. Oni boli hacakí. Otec premárnil všetko, čo ostalo po starých rodičoch. Mať nedbanlivá, neskazovali otca, keď pili. Temer každý deň na posmech váľali sa po ceste, aj našli tam svoj koniec. Voz prešiel cez nich. Poriadna žena muža si káže. Nechže by som sa ja opovážil dať na tie cesty, čo otec, čo by robila Zuza? Tá by mi aj oči vyškriabala. Mať nedbali nič. Nič im nebolo, či dáku pamiatku budem mať po nich či nie. No ale nech len raz ešte vkročia do môjho domu…!“-[29].
Paľo potreboval ísť do nemocnice, ale nechcel poprosiť pána farára lebo naňho klial a oklamal ho keď si na stavbu nosil kamenie. Pán farár mu vtedy povedal: „Počuješ, Pavle, čo sa tak ponáhľaš s tým kamením – ty ma chceš nechať, keď si navozíš!“-[30]. A Paľo vždy na to: „Veď mám svedomie azda, pán farárko!“-[31].
Nakoniec, keď sa chcel už všetkým ospravedlniť, povedal Zuze: „Hej, či by som rád takej polievky, čo pani farárky navaria.“-[32].-povedal to preto, aby zistil či sa naňho na fare ešte stále hnevajú.
Keď umrel, bol šťastný, lebo všetci mu odpustili.
Mara – Paľova mater:
Už nikdy v živote nechcela vidieť svojho syna lebo ju vystrčil z jeho domu a ona si rozbila hlavu: „Už to len nevyhútali, keď som toho účastná bola sama, že ma vystrčil?!“-[33]. Nakoniec mu však odpustí a ide za ním do domu.
Konflikty:   Paľo a Zuza
Hádali sa. Neskôr sa už prestali mať radi. Zuza nútila Paľa do roboty, aj keď mu to zdravie nedovoľovalo. Paľo a pán farár
V minulosti Paľo pána farára oklamal. Zobral mu kamenie na svoj dom keď ho stavali. Takisto na pána farára oplzlo nadával a hovoril že takých by mali zabiť. Paľo a jeho matka Mara
Paľo svoju matku prosil o pomoc keď so Zuzou stavali dom, no jeho matka nešla pomôcť. No keď bol už dom postavený, Mara ku nim prišla ako keby sa nič nestalo. Paľo ju vyhodil pred dvere – rozbila si hlavu.
Problematika diela:
Problémy: Výčitky svedomia
Keď Paľo cítil že prichádza jeho smrť, chcel sa zmieriť s každým, komu v živote nejako ublížil – pánovi farárovi a jeho matke. Keď umrie, zomiera s dobrým pocitom na duši, lebo mu odpustili. Alkoholizmus
V diele Paľo preklínal svojho otca, lebo bol alkoholikom, a nakoniec na to aj doplatil – prešiel ho voz. Takisto svoju matku, lebo otca od toho ani trochu neodhovárala.