Timrava

Bozena Slancikova Timrava Hrdinovia
——————————————————————

Autor: Bozena Slancikova Timrava
Dielo: Hrdinovia
Cas a miesto deja: 1.svetova vojna ,
Rozpravac: autor
Doba vzniku: realizmus
Zaner: novela
Tema: 1.svetova vojna a rozvrat, ktory sposobila po nasich
dedinach
Hlavna myslienka: vyjadrenie odporu voci vojne
Konflikt: Liza a stara Malinska
Duro a Zuza Pekova

Postavy: Laco Balan – notar , patri k pomadarcenej
inteligencii, ktora s odusevnenim prijima vojnu "Nech zije
vojna", lebo vie, ze ho na vojnu neodoberu. A vsak zabijat sa
ma dat len chudobny, ubiedeny clovek "To je hrdina, kto jazykom
vela spravi, ale ked treba ist, sa trasie!" ku koncu sa meni
- nesuhlasi s vojnou
Stefan Siricky – podnotar, tichy, naladovy, je oblubeny u
dedinskych dievcat, on miluje Lizu, no ked vidi aka je
lahostajna k ludu zanevrie na nu, tajne nesuhlasi s vojnou ale
pri tom, ked musi ist do boja, bol odhodlany a vyrovnane
spokojny
Liza Malinska – miluje Sirickeho , rozmaznana, rada place, ak
sa jej nedeje po voli, nechape zlo vojny, je jej lahostajne ked
chlapi idu do vojny, uvedomuje si to az ked ide Siricky do vojny
"Dosial naveky, ked sme sa zisli, povedal, ze som ako puk
ruzovy"
Anca Demakovie – vdova, jej muz umrel dva roky pred vojnou preto
jej vojna nemala co vziat
Duro Matvejovie pristavok – si zobral Ancu len pre peniaze
Anca Matvejovie – zena Dura
Palo Peko – hrbaty , na vojnu nejde
Zuza Pekova – zlomyselna , lubila Dura Matvejovie
Zuza Skalkovie – nelutuje to, ze jej muz isiel na vojnu, lebo ju
iba bil a ozieral sa
Jano Demak – slaby, maly, lubi Maru ale vie ,ze mu ju rodicia
nedovolia vziat, slubuje Mare ze si ju vezme ked pride z vojny,
na vojnu ho zoberu az na tretiu asentirku,
Mara – sluzka v dome Jana lebo ho lubi
Greta – ide robit osetrovatelku na vojnu
Klipkac – vojnu vidi v najhorsom svetle lebo mu zobrala
vsetkych styroch synov.

Obsah: Dej sa zacina uprostred noci, ked bubenik zacne bubnovat
a potom oznami, ze sa zacala vojna. Na dalsi den sa kona
odobierka chlapov. Niektory su oslobodeni od vojny bud preto, ze
nemozu ako Palo Peko -je hrbaty. Alebo preto,ze su starsi a
nevyhovuju poziadavkam. Prave oni prijimaju vojnu s
odusevnenim, lebo su si isti, ze na nich rad nepride. Zuza
Pekova, ktora sa vydala za Peka bola rada ,ze Matvejovie pristavok
Duro ide na vojnu, lebo ju v mladosti nechal tak a ozenil sa za
bohatu Ancu richtarovie. Siricky hoci nejde na vojnu je proti nej
ale nehovori to nahlas, len to v sebe drzi.

Siricky vidi ako sa jeho mila Liza smeje na nestasti druhych
a to ho zarmuti "Jej smiech, pred ktorym usiel z dediny a zavrel
sa do pustej siene, bil ho, mucil a trhal mu srdce." No ked vojna
potrebuje dalsich chlapov vyhlasia asentirku a teraz beru aj pod
mieru. Na asentirku sa maju dostavit aj Balan a Siricky. Tu je
Balan uplne roztraseny a hovori asi takto "Dam ,kamarat ..
priatelu…dam – ak budem nesuci…" i zaviazne mu hlas a nevie
vypovedat, co chce. Jeho na vojnu nezoberu ale Sirickeho ano. No
Siricky je vyrovnany. Odobrali aj Jana Demaka. Po troch rokoch sa
vracia Dubovie Palo ktoreho pustili na tri tyzdne domov. A nesie
spravu o zosnulom Sirickom. Zomrel ked chcel pomoct zranenemu
nepriatelskemu vojakovi a pri tomto humannom cine hynie gulkou do
cela. Umrel aj Duro Matvejovie "Nepriatel ho zbadal a strelil
nan. Gula mu krizom cez srdce prebehla. Umrel na mieste. A mal vo
vrecku dovolenie na styri tyzdne." Tato smrt dojala vsetkych
na dedine okrem Zuzy Pekovie "Zuzu zasiel taky dobry cit, akoby
med prezierala."

Znaky realizmu: velke mnozstvo postav; detailne opisy prostredia;
charakteristicke opisy postav; zmeny charakterov pod vplyvom
skusenosti; tradicie (piesne); napisane v ludovej reci ; satira;
nestastna laska (romantizmus); kontrast Siricky a Balan.

Bozena Slancikova – Timrava: Hrdinovia
——————————————————————

POSTAVY:
Balan – okresny notar, velmi pretvarovacny, zbabely,
podlizavy. Rad sa vychvaloval. Notar, odusevneny za vojnu, ale
ked ma byt povolany, ukazuje sa , ake boli jeho reci prazdne
Stefan Siricky – mlady podnotar, ktory bol uplnym opakom
Balana. Odsudzoval klamstvo, falosnost, bol tichej, uzavretej
povahy, nikdy sa nevystatoval. Od pociatku odsudzoval vojnu ako zlo.
A hoci sa jej musi sam zucastnit ako frontovy vojak, snazi sa
zachovat si ludskost.
Liza Malinska – mlada, pekna ucitelka, ktora sa pacila
Sirickemu a on jej. Vybral si ju spomedzi vsetkych dievcat,
ktorym sa pacil. Liza bola sebavedoma i rozmaznana, lebo chcela
za kazdu cenu dosiahnut len a len svoje, a to hlavne placom.
Kedze bola pekna, bola i pysna, namyslena a samoluba.
Sirickemu sa znepacila preto, lebo si robila posmech z trpiacich
ludi.

CHARAKTERISTIKA DIELA:
Novela je kompozicne usporiadana na principe kontrastu, ktory
vytvara rozdielnost nazorov na vojnu u ludu a panskych vrstiev.
Kym lud prijima vojnu s nedoverou, ako panmi nanutene zlo,
ktore mu prinasa iba utrpenie, zatial privrzenci vladnucej
moci sa nadchynaju vojnou a ucast v nej vyhlasuju za velky
vlastenecky cin. Kontrast sa prenasa aj do oblasti charakteristiky
postav. Na jednej strane stoja ludove postavy a podnotar
Siricky, na druhej strane notar Balan a ludia okolo neho. V
postave notara Laciho Balana vytvorila autorka typ bezducheho
cynickeho cloveka, beruceho si na tvar masku vlastenectva, no v
podstate zbabelca a egoistu. Prave v suvislosti s nim je aj nazov
novely mysleny ironicky. Podnotar Siricky si plne uvedomuje
nezmyselnost vojny, jej protiludovy charakter. "Co pre mna a pre
tento lud z toho? Co zavinil tento lud a co dobreho kynie pren
za to?"
Jeho smrt mala stelesnovat Timravinu myslienku zapasu ludskosti
s antihumannou podstatou prvej svetovej vojny. Timravina novela
Hrdinovia bola popri Hviezdoslavovych Krvavych sonetoch
najvyznamnejsim slovenskym literarnym dielom s jednoznacnym
protivojnovym postojom.
DEJ:
Polnocne bubnovanie rozviri celu dedinu, vnesie do nej nepokoj a
akoby od prvej chvile sa naznacuje, ze vsetky vztahy a hodnoty sa
zrazu prevracaju. Bubenik oznamuje, ze vsetci muzi od urciteho
veku sa maju na druhy den hlasit v kancelarii. Zacina vojna.
Cela dedina je rozburena, kazdy mysli na to koho strati a nikto
uz do rana nespi. Aj napriek tomu gazda Demak nezabuda na pracu
- na svoje povinnosti. Ti a tie, co sa hanbili za svoju telesnu
slabost ci city ako napriklad Peko a jeho zena, odrazu maju
akesi zadostucinenie, su spokojni, lebo vedia, ze vojna nebude
ziadat od nich to najcennejsie – zivot. Ti, co boli hrdi na
svojich urastenych synov ci milencov a muzov, odrazu citia strach
a uzkost, lebo vedia, ze ich caka front. Vztah ludu a panov k
vojne je rozdielny. Lud od zaciatku berie vojnu ako nestastie,
nema dovod na veselost. Chlapi, ktori idu na vojnu sa schadzaju
v krcme. Idu sa posledny raz zabavit a rozlucit sa s
ostatnymi. Najviac odusevneny z panov za vojnu je notar Balan.
Oslavuje ju, vsetkych podporuje. Podnotar Siricky patri podla
svojho uradu medzi panov, ale ich radost z vojny, ich odusevnenie
je mu cudzie. Siricky robieva spolocnost styrom mladym damam
Lize, Magde, Mile, Grete.

Vsetky ho lubia, no najviac si ho chce ziskat Liza. Aj on ju
lubi. Chce jej vyznat lasku, no raz ju pocuje ako sa smeje z
ludu, ktory place za svojimi muzmi a synmi. A to ho odradi. Pani
vraveli, ze vojna bude najviac 3 mesiace. No oznamy na odobierku
chodia stale castejsie. Uz su dobri aj ti, co boli slabi a
neschopni boja. Rozkaz pride aj Balanovi a Sirickemu. Balan je
z toho chory a podplaca doktora, aby ho uznal neschopnym a nebol
odobraty na vojnu.jeho odusevnenie za vojnu pokleslo. Siricky sa s
tym tiez tazko zmieruje. Balana nezoberu, ale Siricky je
odobraty. Luci sa s ludmi. Posledny raz sa stretne s Lizou, no
ich stretnutie im prekazi Lizina matka. Siricky ide na front.
Stale chodia spravy o novych mrtvych. Pride sprava aj o smrti
Sirickeho. Zomrel, ked siel na pomoc nepriatelskemu vojakovi.
Cela dedina za nim smuti, lebo nikdy nikomu neublizil. Aj pani
pomaly stracaju zaujem o vojnu. Vyziadala si uz mnoho zivotov.

Bozena Slancikova: Timrava
——————————————————————

Strucne o autorovi
Narodila sa 2. oktobra 1867 v Polichne vo vrcharskej dedine horneho
Novohradu. Bozena Slancikova prezivala na polichnianskej fare
pokojne detstvo. Ucil ju otec, neskor navstevovala dievcensky
ustav v Banskej Bystrici. Svoje literarne vzdelanie si doplnala
usilovnym citanim domacej i svetovej literatury. Prostredie
svojej mladosti i prve literarne zaciatky opisala v
autobiografickej novele Vsetko za narod (1926). Timrava ( pseudonym
si zvolila podla oblubenej studnicky v polichnianskom chotari )
spociatku pisala verse, najma lubostne, neskor pokusy
prozaicke.
Bozena Slancikova prezila takmer cely svoj zivot na dvoch
novohradskych dedinach v Polianke a Abelovej. Z nich odchadzala
zriedkavo a dlhsi cas prezila iba v Dolnom Kubine. Svoje
zazitky so slovenskeho malomesta stvarnila v novele Skusenost
(1902).
Hoci mala radost z ukoncenia 1. svetovej vojny ( obraz utrpenia
slovenskeho ludu podala v novele Hrdinovia) a z uzatvorenia
Ceskoslovenskej republiky, nepodlahla iluziam a jej umelecky
obraz novej spolocenskej skutocnosti je aj nadalej kriticky. Za
prozu Dve doby bola poctena statnou cenou.
Posledne roky prezivala stara spisovatelka v Lucenci, kde aj
zomrela a kde je aj miesto jej posledneho odpocinku.
Za celozivotne umelecke dielo bola v roku 1947 vymenovana
narodnou umelkynou.

Kto bola tato velka spisovatelka?
Do skol nechodila, po svete, ba ani po Slovensku necestovala, len
co sem-tam vytiahla na par dni alebo tyzdnov nohu z domu.
Polichno a Abelova, dve dediny pri Lucenci, "svet v svete
strateny," boli jej svetom natrvalo okrem poslednych rokov
zivota, stravenych u pribuznych v Lucenci.
Odkial sa bralo teda jej umenie? Kde malo korene a co vsetko
dokazala vlastne Timrava vydolovat z tohto polichnanskeho a
abelovskeho "malosveta"? Co noveho mohla prave ona doniest
do nasej literatury? Asi taketo otazky by sa mohli vyrojit u
mladych vnimavych citatelov.
Vo svojich poviedkach rozprava o tom, ako sa u nas zilo pred
storocim- je to pre nas velmi poucne, no i rozhodne viac. O
celkovych pomeroch tych cias sa nakoniec vela dozvieme, aj z
dejepisu, ale o ludoch, o ich citoch a sposobe myslenia, o ich
osobnych radostiach a bolestiach, o ich vlastnostiach a problemoch
najlepsi obraz dava prave literatura. Ta vsak tiez ma svoj
vyvin, svoje zakonitosti a ulohy zavisle od toho, ako sa vyvija
spolocnost, spisovatelia pred Timravou napr. pisali inac ako ona
a jej rovesnici, a ti zas inac ako spisovatelia mladsi a
dnesni.
Timrava pisanim prispela nielen k poznaniu zivota ale aj k
posunutiu vyvinu nasej literatury o krocik dopredu.

Bozena Slancikova Timrava: Hrdinovia
——————————————————————

Hlavne postavy:

BALAN – okresny notar, velmi pretvarovacny, zbabely,
podlizavy. Rad sa vychvaloval. Bol "odvazny," najviac
odusevneny za vojnu len vtedy, ked mu nic nehrozilo.

STEFAN SIRICKY – mlady podnotar, ktory bol uplnym opakom
Balana. Odsudzoval klamstvo, falosnost, bol tichej, uzavretej
povahy. Od pociatku odsudzoval vojnu ako zlo. A hoci sa jej musel
sam zucastnit ako frontovy vojak, snazi sa zachovat si
ludskost, co sa prejavi v jeho zachranovani nepriatelskeho
vojaka, a to i za cenu vlastneho zivota.

LIZA MALINSKA – mlada, pekna ucitelka, ktora sa pacila
Sirickemu a on jej. Vybral si ju spomedzi vsetkych dievcat,
ktorym sa pacil. Liza bola sebavedoma a rozmaznana, lebo chcela
za kazdu cenu dosiahnu len a len svoje, a to hlavne placom. Kedze
bola pekna, bola i pysna, namyslena a samoluba. Sirickemu sa
znepacila preto, lebo si robila posmech z trpiacich ludi.

OBSAH:

Dielo je clenene na 12 kapitol.

I. Dej sa odohrava v jednej z novohradskych dedin v case, ked
vypukla 1. svetova vojna. O polnoci zobudi dedinu bubenik BACHTER.
Prva sa zobudi ANCA DEMAKOVIE, vdova, ktora zije u svokrovcov. S
celou rodinou vybehnu na ulicu medzi rozospatych ludi. Bubenik
oznamuje, ze vsetci muzi od 20 do 40 roku sa maju na druhy den
hlasit v kancelarii. Zacina vojna. V dedine nastala panika.
Avsak kazdy preziva tuto spravu po svojom. Anca Demakovie je
nestastna, ale i rada, ze aspon muza ma pochovaneho doma.
ANCA MATVEJOVIE je zufala, lebo jej milovany muz DURO musi
odist na vojnu. Iba ZUZA PEKOVKA citi zadostucinenie, ze vojna
rozdelila MATVEJOVCOV tak, ako kedysi rozdelila Anca ju a Dura, a
ona Zuza bola odsudena zit s hrbacom PALOM PEKOM. Ten je
spokojny tiez, pretoze vie, ze vojna nebude od neho ziadat
zivot, pretoze mal telesnu slabost – bol hrbaty.

III. Tretia kapitola sa odohrava u bohatych Matvejovcov po
vyhlaseni vojny. Cela rodina je smutna. Ancina matka place nad
svojou dcerou, pretoze jej muz Duro ide na vojnu: "Dievka moja,
Anicka moja, uz sa tolko nekatuj!" K Matvejovcom pridu
mladenci, aby si s Durom isli vypit. Ten vsak od rana nie je
doma. Matvejovka vravi mladencom, ze vojna je trestom pre vsetky
ludske hriechy: " Ludia v rozkosiach uz nevedia, co maju
robit." Chlapi na nu krivo pozeraju a pritom si myslia, ze
prave u nej bolo tej rozkose najviac.

IV. Dej sa odohrava na urade, kde bohati pani, samozrejme
nenaverbovani, sa raduju z vojny. Na cele s panom Balanom,
ktory ospevuje rychle a slavne vitazstvo a vedie silne reci:
"Len smelo, vsetci pojdeme." Ale pritom v kutiku duse dufa,
ze na neho nedojde. Lud sa diva na vojnu s odporom a pani preto
sedliakmi opovrhuju: "Velike casy nastali, slavne casy a
vznesene….!!

Pravda to nas sedliak nerozumie, on len to ma na mysli, ze musi
otca, mat, deti opustit. Ale aky svaty ciel ich vola to
nechape!" Do kancelarie prichadzaju verbovani chlapi. Vesele
Balanove reci o tom, ze sa nemaju nicoho bat a maju porazit
nepriatela, nenajdu odozvu u chlapov: "Ej certa ti ja idem veselo
umriet." Lebo nejdu zabijat, ani na um im nepride, ze to budu
robit, ale idu umriet – stratit zivoty. Akzivo nauceny su
len davat, nie brat. Tu vidiet dobre kontrast, ktory vytvara
rozdielnost nazorov na vojnu u ludu i panskych vrstiev. Je tu
este jeden mladik – STEFAN SIRICKY. Jeho srdce nehori pre
vojnu, ale pre lasku. Nenavidel vojnu, lebo sa mu plietla do lasky
k Lize Malinskej, ktora bola ucitelkou. Siricky preziva
vnutorny konflikt. Pred panmi sa tvari, ze je za vojnu, no ked
je sam da prechod svojim citom: "Velke casy, slavne casy! Kde
clovek povstane proti cloveku, aby vrazdili! Svet upadne v
najvacsiu ohavnost, zacne vojnu…a to su casy vraj
vznesene!"

V. Stretavame sa tu so skupinou dievcat, takych, ktore sa nemaju
navzajom rady, ale navonok to nedavaju najavo. Je to MILA DOMSKA,
MAGDA – dcera bohateho pana STEPKU, GRETA – mlada chovanica
pana MOLLERA a LIZA MALINSKA. Vsetky su fascinovane Sirickym,
ich opisom sa dozvedame, ako vyzera a aky je. Vsetky boli potajme
do nho zamilovane. Charakter Lizi sa prejavi hned pri vstupe do
deja, pretoze sa nahneva, ked ju bubenik v noci zobudil kvoli
vyhlaseniu vojny. Svoj spanok povazovala za dolezitejsi ako
vojnu. Siricky sa pri dievcatach zastavi iba na chvilu a ide do
krcmy za naverbovanymi chlapmi.

VI. Siricky je v krcme a sleduje naverbovanych chlapov, ktori sa
zabavaju, spievaju a piju, pretoze chcu zadusit zial.
Zamysla sa nad tym, preco prave oni musia ist bojovat a
umierat: "Preco maju bojovat tito? Preco umriet? Co zavinil
tento lud a co dobreho kynie pren za to?" Objavuju sa tu aj
dvaja bohati mladenci, ktori zatial nepojdu na vojnu (pokial
budu mat peniaze). Ked ich Siricky uvidi, jeho zial sa zmeni
na zlost.

VII. Opat sa tu stretavame so skupinou panov. Avsak za inych
podmienok. Vojna zuri v plnom prude. Niekedy silni a nebojacni
pani sa zacinaju bat. Vojna nechce skoncit a pani sa
obavaju, ze budu musiet ist aj oni. Iba pan BALAN stale
veri, ze vojna skonci do maja. Ale aj on uz ma strach. Po vonku
vsade pocut plac. Siricky zaslepeny laskou ide za Lizou, aby
jej vyznal lasku. Pocuje ju ako sa smeje z placu trpiaceho ludu a
v tej chvili sa jeho laska rozplynie. Liza ho uvidi a rozhodne sa
ho prenasledovat, ale nedobehne ho. Balanovi dojde telegram, ze
ma ist narukovat. Ked si to precita odpadne. Vsetkym povie,
ze ma chore srdce a problemy so zaludkom. Nechce ist na vojnu.
Chce, aby isiel za nho Siricky.

VIII. Balan odrazu ochorel. ludia ho nespoznavaju. Vsetkymi
moznymi sposobmi sa snazi, aby nesiel na vojnu. Vyhovara sa na
to, ze Siricky nema rodinu a tak mu bude lahsie na vojne.
Balana nakoniec neodoberu. Taky ako bol zbabely pred odobierkou,
o to vacsi hrdina bol po nej. Sirickeho odobrali na vojnu, ale
nezrutil sa z toho: "Nelutujte, ale blahozelajte mi. Som hrdy a
to miesto je pre mna najlepsie." Ale v tu chvilu jeho srdce
bolo v najtajnejsej skrysi doranane.

IX. Siricky sa vracia do dediny kocom. Po ceste sa zastavia v
krcme (mne pripadala ako bordel). Hned ako vojdu , zacnu Stefana
obletovat zeny – HLIVICKA, jej sestra EDA a svagrina IDA.
Vsetkym sa Stefan velmi paci, ale hlavne Hlivickej. Jej muz je
tiez na vojne. Siricky ich vsak odmieta s kamennym srdcom. V tom
vojde do podniku Balan. Zeny sa hned na nho vrhnu a liskaju
sa mu, pretoze ma peniaze. Na Sirickeho su nahnevane, ze ich
odmietol.

X. Do dediny prichadza bubenik a dava na znamost, ze nikto
nesmie roznasat klebety, strasit ludi a dokonca ludia nesmu
postavat na ulici a zhovarat sa. Demakovci smutia, ze aj ich
syn JANO je nakoniec odobraty. Su sklamany aj z toho, ze ho
nestihli ozenit. Jano prosi sluzku MARU, aby ho pockala kym sa
vrati, ale ona ho urazene odmieta, pretoze uz cakala dost dlho.

XI. Liza sa dopocuje, ze Sirickeho odobrali a tak sa rozhodne aj
napriek protestom matky ist sa s nim rozlucit. Ked pride k
oknu jeho kancelaria zbada ho. Stefan je navstevou Lizi
ocareny, ale netrva to dlho. Za Lizou dobehne matka a odvedie
dceru prec.

XII. Uz aj pani tuzia po skonceni vojny. Do dediny sa vrati
jeden z chlapov z vojny. Prinesie zlu spravu o smrti Stefana
Sirickeho, ktory zomrel pri zachrane nepriatelskeho vojaka.
Cela dedina za nim smuti, lebo nikdy nikomu neublizil.

V tomto diele je vela dialogov a vnutorny monolog. Novela je
zalozena na kontraste, ktory vytvara rozdielnost nazorov na
vojnu u ludu a panskych vrstiev. Kym lud prijima vojnu s
nedoverou, ako panmi nanutene zlo, ktore mu prinasa iba
utrpenie, zatial privrzenci vladnucej triedy sa nadchynaju
vojnou a ucast v nej vyhlasuju za velky cin. Kontrast sa
prenasa aj do charakteristiky postav. Na jednej strane podnotar
Siricky – odporca vojny a sympatizant ludu. Na druhej strane
notar Balan – cynicky clovek, beruci si masku vlastenca, no v
podstate zbabelec a egoista. Nazov HRDINOVIA je mysleny ironicky.
Autorka chce nim naznacit, ze hrdinami nie su pani, ktori maju
plne reci o vlastenectve, no osobne sa nechcu ani pokusit
obetovat zivoty pre vlast. Na jatky vojny posielaju lud a ten
skutocne dava svoje zivoty.
Timrava mala odmietavy postoj k vojne a jej boj za narodnu slobodu
bol prehlbeny opravdivym odhalovanim ozajstnych pricin
svetovej vojny, jej triednych korenov.

Bozena Slancikova – Timrava: Tapakovci
——————————————————————

Narodila sa v rodine evanjelickeho knaza- otec vyucoval dcery
sam, iba na dovrsenie vychovy bola Timrava poslana na
dievcensku skolu do BB. Ona aj jej surodenci boli literarne
nadany, vydavali si rodinny casopis RATOLEST. -pseudonym Timrava
si zvolila podla studnicky, ktora sa nachadzala v chotari obcami
Polichno a Abelova, kde prezila cely svoj zivot -poslednych 6
rokov stravila v LC, kde aj zomrela a je tam aj pochovana 1.Poviedky
z panskeho prostredia: -spolocne znaky: a)odohravaju sa v
prostredi, ktore Timrava doverne poznala – na farach alebo v
domoch dedinskych panov. b)Zobrazuju lasku casto spojenu s
deziluziou c)Hrdinky sa zameriavanu na ulovenie partie, aby si
zabezpecili budúcnos. d)Timrava sa na snahy dedinskych sleciniek
diva s ironiou e)Hrdinky casto snivaju o velkej laske, ktora
ale stroskotava na vsednosti zivota Poviedka Za koho ist? (Z
dennika dievcata)

Pomocnik Tazke polozenie Bez hrdosti – predstavuje vrchol
autorkinej deziluzie. Hlavna hrdinka sa ponizuje, doslova sa vtiera
ucitelovi – zaletnikovi, ale na konci poviedky vytriezvie zo
svojich snah a tuzob a zela ucitelovi rovnake sklamanie v
laske ako jej sposobil on. 2.Prozy z dedinskeho prostredia
-poviedka Tapakovci – dej poviedky zacina na jar, kedy ludia na
dedine zacinajupracovat. Tapakovci su ale ludia lenivy, ani o
krocik sa nedostali dopredu oproti svojim otcom a dedom. V chalupe
sa tlacia 16 a ziju feudalno-patriarchalnym sposobom zivota. 2
postavy sa vymykaju z tapakovskej rodiny: 1. Ila – kralovna,
najstarsia nevesta 2. Ancka – zmija, mrzacka Ila, kralovna,
okusila uz mestskeho zivota, bola na kurze a je babicou a buri sa
proti Tapakovskej lenivosti i za cenu rozchodu s manzelom, kym
Anca svojou zlostnou povahou provokuje surodencov k hadkam s Ilou.
Cielavedoma neustupciva Ila napokon zvitazi nad
Tapakovcami. Spolu s muzom Palom sa nastahuju do noveho domu.
Tapakovci su tiez spokojni, lebo ich uz nikto nenuti zanechat
starootcovske zvyky. Poviedka ma sirsiu koncepciu, nejde len o
konflikt medzi Ancou a Ilou, ale aj o konflikt ludi s rozdielnym
postojom k zivotu – lahostajnost-cinnorodost

Dej poviedky : vonkajsi – konflikt Ili a ostatnych Tapakovcov
Vnutorny – vnutorna tragedia Ance zmije Charakteristika
postav: 1. realizuje sa miestnymi prezyvkami 2. autorskym opisom 3.
cez rec inych postav Anca zmija sa povazuje za najtragickejsiu
Timravinu postavu. Vnutorne je velmi citliva, ale osobne
nestastie ju robi zadrapcivou a drsnou. Tuzi po laske a po
rodine, ale vie, ze to nikdy nedosiahne. Vysiva krasne cepce pre
nevesty a zavidi zdravim dievcatam. Poviedka Skon Pala Rocku
- zachytava sa tu vztah muza a zeny a rodicov a deti spod
zorneho uhla iluzie a deziluzie. Bohata Zuzicina rodina odmietal
chudobneho Pala Rocku. Bola to vsak laska, akej nebolo ani na 3
dedinach, ale laska pri biede sa minula a po piatich rokoch stoja
proti sebe ako nepriatelia. Ked Palo ochorel, chcel urovnat vztah
so zenou. Okrem toho ho trapil aj vztah k matke. Ked staval dom,
bola mu napomocna , a ked bol dom postaveny, matku z neho vyhodila
a ta sa zaprisahala, ze nikdy viac syna nenavstivi. Buri sa tiez
proti Janarovcom a obecnym poriadkom.

Ked ale Palo citi svoj bliziaci sa koniec, chce sa zbavit
tychto 3 krizov. V predstavach sa mu objavuju cierne kavky ako
symbol smrti. Na smrtelnej posteli sa mu podari so vsetkymi
zmierit a mozu pokojne umriet. Poviedka Mocnar – Ondro, bol
najsilnejsim, a preto sa spraval k ludom povysenecky, surovo,
napr. k Ili, ktoru nenavidel, lebo ho za nu (sesternicu) ozenili
iba pre majetok. Ila mala tiez rada ineho – Jana Mravencovie, ale
kym bol na vojne macocha a matkina sestra sa ju ponahlali vydat.
Vplyvom tychto udalosti a muzovej nenavisti sa zhorsuje jej
choroba – zaduch (nieco ako astma). Svokra nuti Ilu prepisat
majetok na Ondra, co sa ale nestane. Ondro sa dava na zle
chodnicky, pytliaci, pije, kradne a pri jednej kradezi na obecnom
majeri ho ovalili kolom, na nasledky coho skonal. Mnohym zenam v
obci prebehlo myslou:"Uz si oslobodena!"

Autobiograficke prozy:a)Skusenost – Timrava tu opisala svoje
zazitky z Dolneho Kubina, kde bola jeden rok ako spolocnicka
bohatej vdovy Orsagovej. Tato vdova vystupuje navonok ako velka
narodvkyna, ale v skutocnosti je skupa, lakoma a pokrytecka.
Autorka si lepsie rozumie so sluzkami v dome, ako so samotnou
panou. b)Vsetko za narod – dozvedame sa ako Timrava vyrastala, v
akom prostredi, ako sa rozvijala jej osobnost a talent. Kritizuje
aj prazdne reci o narode a ludi, ktori pre narod nic
nevykonavaju. 4. romanova novela Hrdinovia( 1918) – nazov diela
je ironicky lebo autorka mala namysli hrdinouv, predstavitelov
madaronskej inteligencie, ktora vita vojnu, povzbudzuje lud do
boja za vlast, ale predstavuje iba hrdinov slova, lebo ked maju
narukovat sami odpadavaju od strachu a zbabelosti (notar
Balan). Protikladom Balana je podnotar Siricky, ten nema
prazdne reci, ale ked mu pride povolavaci rozkaz – narukuje.
Napokon ako sanitar zomrie pri zachrane nepriatelskeho ludskeho
zivota. Roman ma kolektivneho hrdinu – dedinsky lud, ale
spisovatelka sa zameriava i na osudy jednotlivcov.

Literatura Diela na podrobnu analyzu v druhom rocniku gymnazia
——————————————————————

Diela na podrobnu analyzu

1. Jan Palarik: Zmierenie alebo Dobrodruzstvo pri obzinkoch
2. Fiodor Michailovic Dostojevskij: Zlocin a trest
3. Lev Nikolajevic Tolstoj: Vojna a mier
4. Lev Nikolajevic Tolstoj: Anna Kareninova
5. Honore de Balzac: Otec Goriot
6. Pavol Orszagh Hviezdoslav: Herodes a Herodias
7. Pavol Orszagh Hviezdoslav: Ezo Vlkolinsky
8. Pavol Orszagh Hviezdoslav: Gabor Vlkolinsky
9. Pavol Orszagh Hviezdoslav: Hajnikova zena
10. Svetozar Hurban Vajansky: Sucha ratolest
11. Martin Kukucin: Neprebudeny
12. Martin Kukucin: Rysava Jalovica
13. Martin Kukucin: Ked bacik z Chocholova umrie…
14. Martin Kukucin: Dom v strani
15. Jozef Gregor – Tajovsky: Maco Mliec
16. Jozef Gregor – Tajovsky: Apoliena
17. Jozef Gregor – Tajovsky: Mamka Postkova
18. Jozef Gregor – Tajovsky: Pastierca
19. Jozef Gregor – Tajovsky: Statky – zmatky
20. Bozena Slancikova – Timrava: Skon Pala Rocku
21. Bozena Slancikova – Timrava: Tapakovci
22. Bozena Slancikova – Timrava: Bez hrdosti
23. Bozena Slancikova – Timrava: Hrdinovia
ˇ Zmierenie alebo Dobrodruzstvo pri obzinkoch
Autor: Jan Palarik
Utvar: divadelna hra- veselohra
Kompozicia: div. hra v troch dejstvach
Forma: autor vyuziva zamenu dvojitu zamenu postav, aby poukazal
na charaktery jednotlivych postav a aby dosiahol komickost
situacie, prvky ludovej slovesnosti (lud. piesne, porekadla)
Miesto deja: kastiel grofky Hrabovskej (Turiec)
Tema: zmierenie slachty a ludu + zmierenie Slovakov a Madarov
Idea: sila lasky a priatelstva
Hlavne postavy: grofka ELIZA HRABOVSKA- sirota, velmi mila a
priatelska, vazi si ludi, hlasi sa k slovenskemu povodu
MILUSA- dcera ucitela, ktora je vychovavana v narodnom duchu a
k tolerancii voci Uhorsku; je krasna, vzdelana a bystra, pozna
cudzie jazyky, ale uprednostnuje slovencinu
baron LUDOVIT KOSTROVICKY- snubenec grofky Hrabovskej, uprimny
v citoch; ma slovensky povod, ale hlasi sa k Madarom- madaron
inzinier ROHON- priatel barona zo studentskych cias; povodom
Slovak, ale prostredim pomadarceny; velky Milusin vplyv-
vrati sa k Slovakom
Orieska- dedinsky rechtor, Milusin otec; statocny a mudry
clovek
komorna CAPKOVA- nafukana a nesympaticka sluzka; velmi
povysenecka k sluzobnictvu i k Milusi
Jazykove prostriedky: epiteta: klasovy veniec, slovensky lud..
porekadla: ked medzi husi kamen hodis, ta gagne, ktora citi
prirovnanie: oko- zrkadlo duse
symboly slov.

naroda: obzinky, kroje, ludova slovesnost, znice a zenci
Znaky:
1. rozpor dvoch skupin- burzoazie a ludu (povysenectvo u barona
k Capkovej)
2. situovanie deja do pritomnosti (obdobie po skonceni zatvy)
3. hrdinami su aj obycajny ludia (Milusa, Rohon)
4. dej sa odohrava v prostredi celej spolocnosti
5. problem riesi kolektiv v kastieli
Dejova linia: Mlada grofka Eliza Hrabovska zije v svojom
kastieli na dedine. Je sirota, preto si zvolila za svoju stalu
spolocnicu Milusu. Ta ma na nu velky vplyv. Grofka je od
detstva zasnubena s Ludovitom Kostrovickym, ktoreho spozna az
na obzinkoch. Aby mohla Erzika lepsie spoznat svojho
nastavajuceho, rozhodne sa vymenit si ulohy s Milusou- Milusa
bude hrat grofku a grofka sa oblecie za znicu. Ludovit
prichadza aj zo svojim priatelom Rohonom a aj oni si zmenia ulohy.
Rohon sa zalubi do Milusky a ona donho. Ludovita uputa Erzika
preoblecena za znicu a zalubi sa do nej. Vysvitne kto je kto, i
pricina zameny osob a uloh. A kedze aj pri zamene sa do seba
zalubili ti pravi, konci sa cele dobrodruzstvo pri obzinkoch
objatim dvoch stastnych parov. Obzinky su narodny ples
Slovakov pri skonceni zatvy. Pan baron na nich spozna tie
bajecne zadumcivo- vesele spevy ludu nasho, uvidi jeho
narodne obycaje, jednoduche mravy, srdecnu uprimnost a
oddanost k svojim zemskym panom, ale aj biedu narodu.
Vymena charakterov:
grofka Eliza- pod vplyvom Milusky ma ovela blizsie k ludu ako
predtym, komorna Capkova jej vycita priatelstvo s Milusou
Milusa ako osobnost daleko prevysuje grofku. Grofka to uznava a
Milusi sa vovsetkom podrobuje, ale len ako clovek, a nie ako osoba
stojaca vyssie v spolocnosti.- Ide najma o tretie dejstvo, kde z
podtextu citit grofkinu urazenost nad tym, ze domnely baron sa
nezalubil do nej, ale do Miluse. Grofka sa sprava k Milusi
pichlavo.
baron Kostrovicky- rozpor jeho osobnosti citime hned na zaciatku,
ked prichadzaju s Rohonom
v uhorskom obleku a aj ked su Slovaci, hovoria madarsky, vzdy
presadzuje svoju madarcinu
Rohon- na zaciatku ovplyvneny madarskym prostredim, po prichode
sa poddava MIlusinym reciam a opat sa vracia k Slovakom
- baron a Rohon su charakterovo odlisni, Rohon sa vrati k
Slovakom, baron je aj nadalej madaron
ˇ Zlocin a trest
Autor: Fiodor Michailovic Dostojevskij
Utvar: roman
Hlavne postavy: Rodion Raskolnikov- chudobny student
Duna- jeho sestra
Sona Marmeladova
Luzin
Dejova linia: Rodion zije s matkou a so sestrou. Su velmi
chudobni, chce ich zabezpecit, pretoze jeho sestra Duna sa ma
moznost vydat za bohateho Luzina.

Duna citi k Luzinovi odpor, ale chce sa sebaobetovat pre rodinu.
Tato obeta Rodionovi pripomina obetu Sone Marmeladovej, ktora so
svojimi surodencami po smrti rodicov zije v chudobnej stvrti. Aby
mohla surodencov zabezpecit, zivi sa prostituciou. Rodion
nevidi rozdiel medzi Dunou a Sonou, a tak sa rozhodne, ze zabije
uzernicku, a tym pomoze nie len svojej rodine, ale aj
ostatnym, ktorych zdiera. Aby sa Rodion ospravedlnil sam pred
sebou, vymysli si teoriu obycajnych a neobycajnych ludi: "V
spolocnosti ziju ludia obycajni aj neobycajni (tych je menej,
radi tu aj sam seba). Neobycajni ludia mozu konat aj
neobycajne veci – mozu zabit." Uzernicku zabije sekerou,
zoberie jej kluc od bieliznika. Prichadza uzernickina sestra,
zabije aj ju. Ma sice peniaze, ale aj vycitky svedomia. prizna sa
Duni, je postaveny pred sud – pojde na Sibir. Ide tam s nim aj
Sona Marmeladova.
Zaver diela: autor nehodnoti hrdinu ani kladne, ani zaporne,
nechava to na citatelovi; vinna je spolocnost, ktora nutila
Rodiona vykonat tento zlocin; autor tvrdi, ze vrazda je zlocin a
treba ho v kazdom pripade potrestat bez ohladu na to, ze ho
vykonal Rodion
+
ˇ Chlapcek u Jeziska pri vianocnom stromceku
Autor: Fiodor Michailovic Dostojevskij
Znaky:
1. hrdina je obycajny clovek – chlapcek – je ovplyvneny
prostredim, v ktorom zije
2. autor zobrazil celu spolocnost – chudobny chlapcek -
bezdomovec
- deti v izbe – z vyssej spolocnosti
3. autor zobrazil pozemsky aj nadzemsky zivot
4. rozpor burzoazie a ludu- bohati ho odstrcili, vacsi
chlapec ho zbil

ˇ Vojna a mier
Autor: Lev Nikolajevic Tolstoj
Utvar: epopeja- je to dielo, ktore hovori o velkej udalosti z
dejin vlastneho naroda; ma bohato rozvinuty dej a vystupuje tu
velke mnozstvo postav (500), dielo je velmi rozsiahle (vacsie
ako roman); vsetky udalosti su pisane tak, akoby ich pisal lud
Hl. postavy: general Kutuzov, car Alexander, Pier Bezuchov,
Napoleon, Natasa Rostovovova, Volkonsky
-je to historicky roman, v ktorom autor zobrazil zivot vyssej
ruskej spolocnosti 19. storocia, ale aj zivot obycajnych ludi-
vojakov, slachty
-je to otvoreny roman, ROMAN RIEKA, v ktorom sa stale nieco
meni, vyvija
-v popredi je tema vojny- 2 etapy: I. 1805-1807 – prva vojna
II. 1812 – druha vojna

ˇ Anna Kareninova
Autor: Lev Nikolajevic Tolstoj
Utvar: psychologicko-spolocensky roman
Tema: v popredi su dve hlavne temy:
I. zivot Anny Kareninovej, prostrednictvom ktorej zobrazil hlboku
moralnu krizu spolocnosti
II.

pribeh statkara Levina, v ktorom zobrazil svoje psychologicke,
socialne a filozoficke nahlady
Hl. postavy: Anna Kareninova- mlada, krasna a nevsedna zena,
ktora sa rozhodne ist svojou vlastnou cestou aj napriek konvenciam

Karenin- velmi merava povaha, malokedy sa v nom prejavi
skutocny clovek,chyba mu laska, ktoru nevie rozdavat; Anna ma
lasky nazvys, no on ju nechce prijat
Vronskij- milenec Anny, ktory dba na spol. konvencie aj naprik tomu,
ze Annu miluje, nedokaze ju urobit stastnou
-je to sonda do prostredia aristokratickych mestiackych rodin,
podava obraz Ruska v II. polovici 19. storocia
ˇ Otec Goriot
Autor: Honore de Balzac
Utvar: roman
Kompozicia: roman kompozicne suvisi s celym projektom LUDSKEJ
KOMEDIE
Forma: autor vytvara postavy, ktore predstavuju stelesnenie
niektorej ludskej vlastnosti; opis pouziva ako sucast deja
Miesto a cas deja: Pariz, 19. storocie
Tema: vsemocnost penazi vo francuzskej spolocnosti v 19.

storoci
Idea: nekonecna, sebaobetujuca laska k dceram
Hlavne postavy: otec Goriot- cestovinar, ktory prichadza do
penzionu ako bohaty clovek, no cim je chudobnejsi, tym byva
vyssie; svoje dcery vychoval extremnou laskou (opicou laskou),
rozmarne, hickal ich; vychoval ich tak, aby ich zaujmy boli
nadradene nad jeho potreby- to sa neskor obratilo proti nemu -
ignorovali ho, povazovali ho za chudaka; v penzione si rozumie s
Eugenom; pred smrtou by mu pomohla laska dcer, ktoru uz 10 rokov
nedostava, no to sa nestane
Eugene de Rastignac- mlady student z chudobnej slachtickej
rodiny; vie, ze lahsia cesta nahor- do spolocnosti vedie cez
salony a vplyv zien; najprv sa mu paci Anastasia, ale ked pred
nou spomenul otca Goriota, viac si ho nevsimala; zamiluje sa do
Delfiny; po Goriotovej smrti si pozical peniaze, aby mu mohol
zaplatit pohreb (v romane mozeme pozorovat zmenu jeho charakteru)
Vautrin- zlocinec, ktory bojuje proti spolocnosti vlastnymi
sposobmi
pani Vauquerova- snazi sa zbohatnut na vsetkom a za kazdu
cenu, tuzi po majetku
Anastasia de Restaud- krajsia a elegantnejsia zo sestier
Delfina- krasna, menej elegantna, mila a uprimnejsia k otcovi
-sestry nemaju dobre vztahy, v spol., kde ziju nemozu prejavit
prirodzeny cit k otcovi- spolocnost by ich odsudila; ked otec
dostal porazku Anastasia musela byt na plese, aby dokazala, ze
ma diamanty, ktore zalozila a Delfina bola pozvana k pani de
Beauseant; neprisli ani na otcov pohreb- otcovo telo na cintorin
odprevadili len dva prazdne koce oboch slachtickych rodov
Jazykove prostriedky: symboly: poschodia penzionu- spolocensky
rebricek (bohatsi nizsie, chudobny vyssie)
-Vautrin- stelesnuje spolocenske zlo
-zamlcanie otca u Anastasie- odstup medzi spol. vrstvami
recnicke otazky, dialogy, rozlahle suvetia…
Znaky:
1. dej sa odohrava v pritomnosti (19. stor. Francuzsko)
2. charakter postavy je ovplyvneny prostredim, v ktorom zije
(Anastasia, Delfina)
3. kriticky postoj k spolocnosti, k spolocenskemu systemu
4. autor zobrazuje vsetky spolocenske vrstvy (chudobni, bohati;
student, zlocinec, slachtic…)
5. zobrazuje nedostatky spolocnosti (spol. ma urcite zakony,
ktore sa nesmu porusovat)
6. prostredie, v ktorom ziju postavy , autor dokonale pozna

Myslienky:
"Clovek musi umriet, aby poznal, co su deti."
(otec Goriot pred smrtou)
"A teraz uvidime, kto z koho."
(Eugene)
ˇ Herodes a Herodias
Autor: Pavol Orszagh Hviezdoslav
Utvar: divadelna hra
Kompozicia: drama v piatich dejstvach
Cas deja: biblicke casy
Tema: niciva sila nevernej lasky ovplyvnena vasnami
Idea: manzelska nevera, ktora narusila vztahy medzi hlavnymi
postavami
Hlavne postavy: Herodes- neskuseny optimista, je neverny svojej
manzelke, vladar nad stvrtou castou Palestiny
Tamar- Herodesova manzelka
Herodiada- ctiziadostiva, tuzi po slave, neveri sladkym
reciam, je neverna manzelovi
Filip- manzel Herodiady
Salome- dcera Herodiady a Filipa
Jan Krstitel- biblicka postava, idea krestanstva
Manahen- kladna postava
dva svety: 1. STARY ZIDOVSKY- patria tu: Herodes, Herodiada, Salome
2. KRESTANSKY- patria tu: Tamar, Jan Krstitel, Manahen
Jazyk: 1. rec viazana (verse)- 5-stopovy jambicky nerymovany
vers
-hovoria tak vsetky hlavne postavy (postavy z vyssich vrstiev)
2. rec neviazana (riadky)- ludove vyrazy, prirovnania
-hovoria tak postavy z ludu, uradnici, Rimania
3. biblizmy- Jan Krstitel
Dejova linia:
I. dejstvo: dej- v meste Tiberias, v predsieni Herodesovho palaca-
pripravy na uvitanie krala Herodesa- ten sa vrati z Rima bez
kralovskej koruny na hlave prichadza s nim aj Salome a Herodiada-
ako nahrada za jeho manzelku Tamar, lebo ona je neplodna; po
nejakom case prichadza Filip po svoju manzelku a dceru
-objavuju sa tu lyrizmy
- vyvijaju sa charaktery (hlavne Manahen)
-Herodes a Herodiada predstavuju zlo
-Tamar a Jan Krstitel predstavuju dobro
II. dejstvo: dej- okolie Galadu; krst Jan Krstitela znamena
ocistu, Jana oznacili za burica, dej sa presuva na pust, po
Jana prichadza nacelnik a spolu odchadzaju ku kralovi
-tema II. dejstva: spolocenske postavenie zidovskeho ludu
III.

dejstvo: dej- hrad Makor
-Salome prejavuje svoje city navonok
-Filipa dal Herodes skolit a Jana Krstitela uvaznit
IV. dejstvo: Jan Krstitel je vo vazeni; Herodiada svoje ciele
dosahuje zlom; rozhodli, ze Jan bude oslobodeny, no aj napriek tomu
zomiera, lebo Salome si ziada jeho hlavu; na rozkaz Rima ma byt
Herodes vyhnany do Galie
V. dejstvo: Tamar odisla, jej otec utoci na hrad; Herodes zvadza
Salome a tym poburi Herodiadu; Herodes znova odchadza do Rima;
-tragedia konci tym, ze Herodiada povie dcere, ze Herodes dal
zabit jej otca
ˇ Ezo Vlkolinsky
Autor: Pavol Orszagh Hviezdoslav:
Utvar: epos
Miesto a cas deja: dedina Vlkolin, koniec 19. storocia
Tema: obraz zivota na oravskej dedine koncom 19. stor. Idea:
problem zemianstva a jeho vztah k sedliactvu
Hlavne postavy: Ezo Vlkolinsky (Ezech, Ezechiel)- mladenec zo
zemianskej rodiny, poslusny, pracovity, hrdy ochotny,
Estera Vlkolinska (Hestera) – Ezova matka, zaryta zemianka,
tvrda, panovacna, hrda, neustupna, nie velmi bohata
Elias Vlkolinsky – Ezov stryko, zaryty zeman, skupy,
vypocitavy
Zofka Bockovie – krasna mlada sedliacka; ma rada Eza
Benko- syn Eza a Zofky; pritulny, uprimny a neodbitny
Dejova linia: Beno, Ezov otec, zomiera a Ezovi prikazal, aby si
ctil matku a aby ostal verny Bohu. Ezo ma rad Zofku Bockovie.
Matka mu zakazuje za nou chodit a nuti ho, aby si zobral jej
krstna. Ezo sa riadi vlastnym rozumom, nepoddal sa matke, a tak ho
vyhodila. Odchadza k strykovi, ten ho prijme aj napriek tomu, ze je
zeman. Vidi v nom svojho syna, ktoreho nikdy nemal, povazuje ho za
lacnu pracovnu silu. Tym, ze ho prijal do svojho domu, sa chcel
pomstit Estere. Po nejakom case Ezo poziadal Zofku o ruku a ona
suhlasila. Konala sa svadba, ktora bola miestom stretnutia zemanov i
sedliactva. Ezo: "Sme rovni! Ano – zeman – nezeman,
v tom rozdielu viac niet.
Estera roky vzdorovala, az sa stretla s malym Benkom, jej
vnucikom. A tak lad okolo jej hrdeho zemianskeho srdca roztopila
az neznost jej vnucika a rozhodla sa prijat syna i nevestu do
domu.
Zaver diela: zmierenie medzi Esterou a Ezom, zmierenie zemanov a
sedliakov; definitive vitazstvo rolnictva nad zemianstvom
Rozdiely medzi zemanmi a sedliakmi: spravanie, rec, vystupovanie
Riesenie autora: autor tvrdi, ze zemania su triedou na upadku a
ponuka im dve moznosti:
a) bud sa spoja s ludom a preziju
b) nespoja sa a vrstva zemanov zanikne
ˇ Gabor Vlkolinsky
Autor: Pavol Orszagh Hviezdoslav
Utvar: epos
Miesto a cas deja: dedina Vlkolin, koniec 19. storocia
Tema: upadok zemianstva na konci 19. stor.

Idea: postupne hospodarske i moralne upadanie poprednej zemianskej
rodiny Simuna Vlkolinskeho
Hlavne postavy: Gabor Vlkolinsky- Ezov bratranec
Simun Vlkolinsky- Gaborov otec
Gaborova matka
Marka Tomasovie- krstna Estery; Ezo sa s nou mal ozenit
Vedlajsie postavy: Aladar Farkas
Zuzka Klockova
Dejova linia: volne pokracovanie eposu Ezo Vlkolinsky; tento
epos je utocnejsi; autor vidi pokracovanie zemianstva v
splynuti s ludom; dej je ovplyvneny historiou slovenskeho ludu
(cisarsky patent, memorandum)
-Gabor si vybral za zenu Ulku Gazkovie, ale od svadby sa
ustupilo, lebo Gaborova matka zacala pit; aj ked je Gabor z
vyssej vrstvy rad pomoze po zaplavach u Marky Tomasovie; ked
sa Simun dozvie, ze Gaborova matka pije, chce ju zabit sekerou;
Marka je velmi smutna, miluje Eza (aj ked on je uz zadany) a
odmieta vsetkych napadnikov; Marka na jar zomiera, miesto
stretnutia zemanov a sedliakov je pohreb; v zavere eposu Gabor
nevidi zmysel, preco zit – Ezo mu poradi, aby sa ozenil,
trebars aj so sedliackou (ved aj so sedliackou sa da pekne zit-
vid Ezo); autor tento pribeh neuzavrel – az v basni Dve
navstevy (list Kukucinovi)- r. 1906 – Gabor sa ozenil s
dievcatom od Bockovie
Znaky:
1. materializmus (Gabor a Ulka- odkladaju svadbu- hmotne statky)
2. rozpor dvoch skupin (Aladar Farkas a Zuzka Klockova
3. hrdina- cela spolocnost, charakter postav sa pocas deja
vyvija, vplyv spolocnosti
4. prostredie: vyssie vrstvy: Aladar; nizsie vrstvy- sedliaci
5. jazykove prostriedky: suvetia, priama rec, dialogy
6. problem riesi kolektiv (priadky, rozhovory mladeze)
7. tema je pritomnost
Symboly: Vlkolin- predstavuje Vysny Kubin
priadky- symbol slov. ludu
Kontrasty: Markina smrt na jar
Aladar Farkas a Zuzka Klockova
Moralne upadky: alkoholizmus- Gaborova matka pije
Simun chce zabit Gaborovu matku sekerou
Autorov odkaz pre lud: clovek nie je otrokom, ludia su si rovni
ˇ Hajnikova zena
Autor: Pavol Orszagh Hviezdoslav
Utvar: lyricko-epicka skladba
Kompozicia: 18 kapitol, ktore su vsadene do epickeho ramca; na
zaciatku je lyricka basen POZDRAV a na konci lyricka basen
ZBOHOM; kapitoly VI., XII. a XIV.

su piesnove
Forma: 8 a 9-slabicny jambicky vers
Tema: oslava zivota uprostred hornooravskej prirody a
Idea: nekonecna a obetava manzelska laska
Postavy: Miso Cajka- cestny, obetavy, chudobny, odvazny,
smely; miluje Hanku aj prirodu
Hanka Cajkova- mila, verna, dobra gazdina, pracovita, snaziva

Artus Villani- sebecky, panovacny, bezohladny
Dejova linia:
POZDRAV- oslava prirody
I. kapitola: opis chalupy a kastiela – svet chudoby a bohatstva
II. kapitola: smrt stareho Cajku- Michalovho otca v tichu prirody;
Michal odchadza za starym Villanim a ziada ho o pracu
III. kapitola: Villani mu da pracu v horarni po otcovi; nemoze
sa stykat s Hankou, odchadza na vojnu; po prichode domov – na
jar – sa s Hankou ozenil a prisi byvat do horarne
IV. kapitola: zivot mladomanzelov; autor tvrdi, ze stastie
spociva v jednoduchosti, krase a cti
V. kapitola: cesta do kostola – Hanka Misovi prerozprava sen,
ktory poklada za predtuchu; v kostole cely cas Artus pozoruje
Hanku
VI. PIESEN o spolocnej laske, ktora bude trvat naveky
VII. kapitola: Michal je v lese a Hanka sa pri potoku stretne s
Artusom, ktory je neodbytny a dotieravy
VIII. kapitola: uvaha o plynuti casu
IX. kapitola: polovnicke piesne, autor opisuje krasu jesennej
prirody; polovacka v lesiku (aj Artus a Michal); Artus poslal
Misa za jelenom a on odchadza za Hankou do horarne; Hanka sa
brani jeho cinom, zoberie z klina zarazec a zabije ho, prichadza
Michal a vezme cely skutok na seba a na druhy den sa priznal pred
sudom
X. kapitola: Cajku uvaznia a Hanka odisla k rodicom, matka ju
pochopila, ale otec jej vynadal; jej matka po case zomrela, a tak
Hanka odisla z domu, potulovala sa v zime a pomiatla sa
XI. kapitola: sud – prichod Hanky, ktora sa priznava k vrazde
Artusa
XII. PIESEN o Hankinom ziali
XIII. kapitola: Michal zachrani zivot stareho Villaniho (lavicka
cez rieku) a Villani im odpusta
XIV. PIESEN hviezd
XV. kapitola: zivot v horarni sa opat vracia do normalnych
kolaji, Hanku k rozumu privedie dieta a opat ziju stastne
ZBOHOM- dielo sa konci pozdravom; autor pozdravuje hory, lesy a
dava im zbohom
Znaky:
1. vsetky spolocenske vrstvy
2. rozdiely medzi chudobnymi a bohatymi (kastiel Villaniho a
horaren)
3. tema – pritomnost
4. charakter postavy je ovplyvneny prostredim (Michal – les)
5. autor vyuziva priamu rec, dialogy a suvetia
Symboly: horaren – chudoba; pokoj a stastie
pochybny mrak – zloba (Artus); Hanka – jednoduchy lud
Kontrasty: 1. spolocenska uroven – lud a slachta
2. mravna uroven – mravna cistota a zhyralost
3. situacna uroven – obraz tichej prirody pred dramatickymi
situaciami
Jazyk diela: postavy a prostredia su rozlisene jazykom (deti-
dialektizmy; sud- pravnicke terminy); hviezdoslavovske novotvary
(van, hviezdka); vyuziva ludovu slovesnost; cos', kedy's,
preds', moz', ac'?
Jazykove prostriedky: metafory, personifikacie, prirovnania,
zvukomalba, anafory, pleonazmus, hyperbola, klimax (stupnovanie
vyznamu po sebe nasledujucich slov)
Zaver diela: autor konci dielo zmierenim Cajku s Villanim,
cize zmierenim ludu a slachty
"Pozdravujem Vas, lesy, hory, Kam krocis, mysel prijme jas
z tej duse pozdravujem vas! a dusa kridla od sokola?
Co mrcha svet v nas skvari, zmori. z tej duse pozdravujem vas!
Pozdravujem vas, lesy, hory,
pri odobierke nastokrat
ˇ Sucha ratolest
Autor: Svetozar Hurban Vajansky
Utvar: roman
Kompozicia: 10 kapitol; dej je ramcovany dvoma scenami:
na zaciatku: Cesta kocom Vanovskych
na konci: Cesta kocom Vanovskych takmer po roku
Forma: casto v uvode kapitol najdeme posobive opisy prirody,
priame charakteristiky a opisy postav; v odboceniach vyuziva
rozpravanie a vyuziva tiez retrospektivu
Miesto deja: Rudopolie
Tema: problem zemanov
Idea: v postave S. Rudopolskeho zobrazuje typ zemana, ktory by bol
na prospech slov. narodu
Hl. postavy: Stanislav Rudopolsky- mlady scitany zeman, ktory
studoval vo Viedni, pretoze si myslel, ze zahranicie ponuka ine
moznosti, ake su na Slovensku; do Rudopolia sa vratil, lebo po
svojich predkoch zdedil kastiel; je to aj velmi talentovany
maliar; tato postava sa pocas deja meni
Maria Vanovska- statkarka, krasna, mlada zena, ktora sluzi
Rudopolskemu ako model; medzi ludmi sa citi opustena; Stanislav
vniesol do jej zivota eleganciu a vzruchy
Karol Vanovsky- statkar, je za slovensku vec, kandiduje vo
volbach, jeho jedinou starostou je hospodarstvo; aj pod jeho
vplyvom sa Stanislav meni
Anna Belinska- chovanica Karola a Marie Vanovskych; mila, nie
velmi pekna; postupne straca zrak, az oslepne, na konci diela
zomiera
Albert Tichy- ucitel, predstavitel inteligencie, je za
slovensku vec; pod jeho vplyvom sa najviac meni Rudopolsky
Adela Rybaricka- mlada, rozsafna vdova, posobi lahtikarsky, v
skutocnosti jej ale zalezi na dobrom mene
Dejova linia: Stano Rudopolsky sa rozhodol vratit do Rudopolia
po dvadsiatich rokoch a natrvalo sa usadit v kraji svojich predkov.

Anna bola prave v kniznici, ked sem prisiel Stano. Obyvatelia
Rudopolia nevedeli, co si mysliet o staro-novom obyvatelovi. Jeho
stary otec tu bol velmi nepopularny clovek a ludia ho nemali
radi. Najcastejsie navstevoval dom Vanovskych. Maria mala jeho
sympatie. Tu sa spoznal s ucitelom Albertom Tichym a Annou. Jednou
castou ludi v Rudopoli su Madari a druhou Slovaci. Albert si
vsimol, ze Stano nechape narodny zivot. Rozhodol sa, ze mu
porozprava o Slovakoch, o narode a o literature. Stano postupne
ziskaval kladny nazor na narod. Zo strany Ticheho posobila
nanho hlave jeho osobnost. Anna s Albertom si slubili vernost a
zasnubili sa. V rodine Vanovskych to bola dobra sprava. Na Vodine
sa zisli ludia z Rudopolia a okolia. Bola tu aj Adela Rybaricka.
Nemala ziadny milostny romanik a zakladala si na mravnych
hodnotach, hoci zila dost vystredne. Adela sa zoznamila so
Stanom. Vytvoril si na nu zaporny nazor, no v skutocnosti nanho
zaposobila. Pri tomto vylete sa stretli obe skupiny – Madari aj
Slovaci. Anna stracala zrak, zacala slepnut. Nechcela ublizit
Albertovi, a tak mu odkazala, ze ho nenavidi, aby na nu zabudol a
ze ho cely cas klamala Albert nechapal, co sa stalo. Stano si
uvedomil, ze Adelu miluje. Bola priatelkou Marie a dobre
vychadzala s Vanovskymi. To sa mu velmi pacilo. Albert Tichy sa
rozhodol odist z Rudopolia. Nechal Stanovi list, v ktorom bol odkaz
o odchode a zbierka rukopisov. Stano konecne uplne pochopil krasu
slovenskej poezie a pridal sa k Slovakom. Pripravovali sa volby.
Anna oslepla. Rano sa vratil Albert a od Stana sa dozvedel, co je s
Annou. Anna sa nesmierne potesila, ze Albert prisiel a rozhodol sa
ostat pri nej. Stano sa v krcme ostro pohadal so Svatnayom. Konali
sa volby. Zvitazil Pelmany. V dome Vanovskych prezivali
tazke chvile. Annina choroba sa zhorsovala. Po niekolkych
dnoch zomrela. Stano myslel na Adelu, na Svatnaya, na suboj. Adela
sa onho starala cely cas a tym sa ich laska este viac otuzila.

Ked sa uzdravil, poziadal Adelu o ruku a mesiac boli manzelia.

Jazyk diela: postavy aj rozpravac hovoria kultivovanou slovencinou
s vyuzitim cudzich slov (koketa, sminky, fanaticky, rezignacia,
tenor, improvizovany, diplomat?)
Problem zemanov u Vajanskeho: autor veducu ulohu pripisuje zemanom
a tvrdi, ze je to trieda, ktora je schopna viest slovensky
narod, ak sa spoji s inteligenciou (spojenie Rudopolskeho a
Ticheho) a lud je podla neho druhotnou masou
"sucha ratolest" = samotne zemianstvo
ˇ Neprebudeny
Autor: Martin Kukucin
Utvar: poviedka s tragickym koncom
Forma: konflikt autor ukoncil tragediou, hoci tlmenou poznanim, ze
smrt je pre Ondrasa vykupenim
Miesto deja: dedina Lenovec a jej okolie
Tema: ludsky a spolocensky sucit aj za cenu klamstva
Idea: tragicky pribeh mrzaka husiara Ondrasa Machulu
Postavy: Ondras Machula- je tak majstrovsky psychologicky
stvarneny, ze patri k najkrajsim postavam slovenskej prozy;
Ondras ma svoj vlastny husi svet a nikoho viac nepotrebuje;
"Ondras je veru biedny tvor. Kto len pozrie nan, musi ho
polutovat. Ludia s utrpnostou hladia nan a s istou setrnostou
sa spravaju k nemu ako k malemu, slabemu dietatu. Len on sam sa
nedrzi za mrzaka, spokojny je sam so sebou, nikdy nezareptal
proti svojmu osudu a biede. Ba zda sa, ze sam seba drzi za
pekneho, lebo casto zastane ne brehu mocidla a marnivo sa prizera
do jeho necistej hladiny. Vkus ma, vie rozoznat pekne od mrzkeho
- no o svojej osobe sudi predpojato. Nuz, je clovekom."
Totka- je velmi pobozna, a to jej dodava velku vaznost v
obci; "Neopusti nudzneho, co by sama sebe mala utrhnut. Ludia
uznavaju jej nadvladu a chrania sa jej jazyka. Z ucty ju volaju
v celej dedine totkou."
Zuzka Bezanovie- je velmi pekna, patri medzi najkrajsie
dievcata v dedine; Ondrasova "princezna"; zahrava sa s
Ondrasom a slubi mu, ze sa za neho vyda, no neuvedomuje si svoj
cin
stara Bezanka- Zuzkina mat
Jano Dubravovie- Zuzkin pravi zenich
Dejova linia: Obidvaja rodicia Ondrasa Machulu zomreli a on
zije pri matkinej sestre, ktoru vsetci volaju totkou. Cely
Ondrasov zivot je iny. Je dedinskym husiarom a zije vo svojom
svete, kde je len on, jeho husi a deti. Az raz tento krasny svet
narusi dievca. Zuzka Bezanovie mu slubi, ze sa zanho vyda. V
tej chvili nastane v Ondrasovom zivote zlom. Nerobi nic ine,
len sa pripravuje na sobas. Este netusi, ako sa s nim Zuzka
zahrava. Dlhy cas ho vodi za nos, a nakoniec si vezme Jana
Dubravovie. Ondras este aj po Zuzkinom sobasi veri, ze sa so
Zuzkou ozeni. Nakoniec mu Zuzka povie, ze to, ze si ho vezme, bola
len hra. Ondras citi velke sklamanie, citi sa podvedeny a
nezvlada situaciu. Medzitym niekto podpali Bezanovie sopu.
Vsetci svadobcania zachranuju, co sa da. Veci z domu, z komory,
dobytok, ale nikto nemysli na husi. Az zrazu si na nich spomenie
Zuzkina mater. Ondras nevaha a vbehne do horiacej mastale po ne.
Podarilo sa mu zachranit najstarsiu hus, no on ostal navzdy dnu.
Horiaca strecha sa podlomila a navzdy uvaznila chudaka Ondrasa v
dracich plamenoch.
Jazyk diela: ludovy, jednoduchy
Jazykove prostriedky: epiteta (simrave svetlo), frazeologizmy
(hrach na stenu sypat, perly do blata hadzat, vodu do kosa liat),
prirovnania
Rozpravkove motivy: husiar, princezna, drak, straci zamok
Znaky:
1. autor sa snazi zobrazit skutocnost priamo, bez okolkov
2. dava prednost sucasnej teme, nevyuziva historiu
3. v popredi je slov.

lud
4. autor zobrazuje skutocnost, ale nepodava riesenie
5. hrdinom je obycajny clovek, jeho charakter je ovplyvneny
prostredim, v ktorom zije
6. postavy sa pocas deja nemenia
7. autor si v mensej miere vsima socialne problemy a viac sa
sustreduje na psychologicku stranku hlavnej postavy
Novielka ci poviedka Neprebudeny sa svojou kompoziciou, ale aj
tragickym vyustenim vymyka z ramca Kukucinovej tvorby.
Rozpravkove motivy sa rozbijaju pod naporom skutocnosti a
vnutorny poziar citov hlavneho hrdinu- prostacika z dedinskej
periferie- sa premieta do skutocneho poziaru.
Zobrazenie dediny Kukucinom: zobrazuje dedinu svojim laskavym
humorom a nadsadzkou, konflikty medzi postavami sa snazi riesit
harmonicky napriek tomu, ze si uvedomuje nedostatky; nesnazi sa
ludi kritizovat a poucat, ale vsetko zobrazuje z veselsej
stranky a konecne riesenie nechava na citatelovi

"Cas sa mina chytro – ani sa nenazdas, a zrazu stojis tam,
kde sa ti ziada, alebo pred cim sa trasies."

"Ludia pozeraju vzdy len za tym, co nemaju.
To, co maju, nevazia si ani zamak."
ˇ Rysava jalovica
Autor: Martin Kukucin
Utvar: poviedka
Miesto deja: dediny Adamovce a Mrhanovo
Tema: zle susedske vztahy a dosledky alkoholizmu
Idea: zamotany pribeh Krta a Trnku
Postavy: Adam Krt- krpciar, krpce predava po jarmokoch, rad si
vypije
Eva Krtova- Adamova zena, setri kazdu korunu, ma rada svojho
muza
Adam Trnka- gazda z Krtovho susedstva, duchovny kmotor Krta
Eva Trnkova- Adamova zena, chamtiva po majetku
Dejova linia: Adam Krt odisiel na jarmok do Mrhanova predavat
krpce a nakupit drobnosti na sviatky a kravu. Nakupil veci a
stretol suseda Trnku, ktory viedol peknu rysavu jalovicu. Autor
odbocil od hlavnej dejovej linie a opisoval nezhody susedovcov
-kmotrovcov, ktore ublizuju hlavne ich zvieratam (kohuty,
koza). Autor sa vratil k hlavnemu deju. Krt chcel kupit Trnkovu
jalovicu, ten mu ju preda za 33 zlatych, zapiju ju oldomasom.
Ked vyjdu z krcmy a zistia, ze krava tam nie je, zacne hadka o
peniaze. A tak Krt ostal bez kravy a bez penazi. Po ceste domov ho
pri starej vrbe matala bezhlava zena a ked je udrel cuganou,
zmenila sa na psa. Od strachu padol do butlavej vrby a pobil hrnce
i flasticky, ktore kupil na jarmoku. Po prichode ho Eva
vykrici, vyhodi ho z domu a povie mu, ze bez kravy sa nema
vracat. Hned po jeho odchode prichadzaju Trnkovci aj s kravickou.
Ked isla Eva z jarmoku a videla kravu priviazanu pri krcme, tak ju
vzala domov nevediac, ze ju jej muz Adam predal kmotrovi. Trnka
tyzden hladal Krta a nakoniec ho nasiel "kdesi pri
Trantarii" pracovat na pile, aby mohol vratit zene dve zlatky,
ktore si privlastnil. Odkedy sa Adam Krt vratil domov, prestal pit
a stara sa o gazdovstvo, ktore sa pekne rozrasta.

Jazykove prostriedky: autor vyuziva prirovnania (den dlhy ani na
Jana, rozhnevana sta furia), frazeologizmy (hrach o stenu
hadzat, vrana vrane oko nevykole), epiteta (drobne ocka,
potlcene flasticky)
Znaky:
1. tema: pritomnost
2. problem riesi kolektiv (hladanie Krta – Trnka, Trnkova,
Krtova)
3. hrdinom je obycajny clovek, jeho charakter sa ku koncu meni
(Krt prestava pit)
Symbol: daleka pila pri samuckej Trantarii- predzvest noveho
zivota

Autor v poviedke kladie zjavny doraz na charakterovu a
psychologicku kresbu svojich postav, ako aj na jemne humorne
ladenie kratkych proz s vyuzitim slovnej a situacnej komiky.
(tancujuca lavicka, matoha…)
ˇ Ked bacik z Chocholova umrie…
Autor: Martin Kukucin
Utvar: humoristicky ladena poviedka
Kompozicia: 6 kapitol
Miesto deja: oravske dediny Kamenany, Chocholovo, Domanice
Postavy: Ondrej Trava- obchodnik vo vsetkych smeroch
Adus Domanicky- prefikany zeman (predava aj to, co
nema)- 83
bacik z Chocholova- priamo nevystupuje; je to Adusov
velmi bohaty ujec, dekan v Chocholove
Dejova linia: Ondrej Trava chodi po jarmokoch v okolitych
dedinach, kupuje a predava, predava a kupuje, spoznava novych
ludi. Az raz sa stretne s Adusom Domanickym. Ten sa chvali
velkym majetkom, Ondej s nim uzavrie obchod, no nevie do coho ide.
A tak teda "kupil" od Adusa vyse sto mier jacmena. Ondrej
prisiel do Domanic, kde si mal prist po jacmen, neskoro v noci,
a tak sa rozhodol pockat do rana. Prichylila ho dobra gazdina
Katrena so svojim muzom. Ked poculi, po co prisiel do Domanic,
schuti sa rozosmiali a rozpovedali mu celu pravdu o Adusovi. No
Ondrej im nechcel verit a rano sa vybral do kastiela za zemanom
Adusom. Stretol sa s jeho sluzkou Evou, ktora len potvrdila
Katrenine slova. Ked ho Adus zbadal, zasa zacal basnit o svojom
majetku, svojich predkoch a hlavne o bacikovi z Chocholova,
ktoreho ma velmi rad. Bacik mu posiela mnoho veci (slivovicu,
obraz, fotel)a penazi…, ale z jeho slov bolo jasne, ze by bol
najradsej, keby bacik zomrel, kvoli majetkm. Je az
neuveritelne, ze Ondrej este vzdy veril, ze svoj jacmen
dostane. Adus Ondreja povodil po majetku, kde nic nebolo. Ondrejovi
bolo podozrive, ze Adus zahovara, ale on sa nedal. Poziadal ho,
ze ak nema jacmen, ma mu dat jasene, ktore stali pri hroboch.
Adusovo chvastunstvo sa napokon zastavilo az pri hrobe jeho
rodicov a starych rodicov. Konecne si uvedomil, co vlastne robi
a kym je. Stal sa z neho uplne iny clovek. Z chvastunskeho Adusa
sa opat stal normalnym Adusom. O nejaky cas zomrel bacik z
Chocholova, ale Adus uz netuzi po jeho majetku, ale po tom, aby
bol nazive.

Jazykove prostriedky: epiteta (maly domec, krvave mozole,
skrehnuta dusa…), prirovnania (rozlozi sa tam sta pahreba,
premenlive brehy ako aprilovy cas, vadia sa ako mlade straky),
personifikacia (kazda zilka ihra a krici), metafora (vietor
sypal sypky sneh do tvare), zdrobneniny (vozicek, jablcka,
ohnik), augmentativa (luciferisko)

Riesenie zemianstva: Kukucin bol presvedceny o duchovnom i
mravnom upadku zemianstva a jeho neschopnosti stat sa veducou silou
naroda, narodneho zivota

Kukucin videl, ze zemianstvo v spolocnosti uz stratilo svoje
postavenie a ma pren len ironicky usmev. V Ondrejovi je cosi
zdrave, co ho nuti ist dopredu, ale v obchodovani vie byt
kruty. Lenivost a uplna bezmocnost, spojene s Adusovou rodovou
pychou, sa rozchadzaju s cinorodostou, skromnostou a vedomim
moci, ale i bezocivou neludskostou Ondreja. Cele rozpravanie
Adusa o jeho velkom neexistujucom majetku pripomina carovnu
rozpravku. Zdanlive zmierenie v zavere poviedky je narusene
epilogom, ktory otvorene odhaluje realitu.

"Mrtve bacikovo telo pochovali v Domaniciach pod jasene. Jeho
sestry syn plakal ako dieta nad jeho truhlou. Jedni hovorili, ze
preto, lebo Adus zostal na lade; ini, ze mu bolo luto, ze musel
ujca pochovat na taku pustatinu, medzi zrucaniny stareho
blahobytu…
Nech bolo, ako chcelo, ale od pana Adusa nikdy viac nepoculi zname
slova:
"Ked bacik z Chocholova umrie…""

Myslienky: "A pred Ondrejom stal zrazu clovek znamy, mily,
ktoremu vdacne otvarame svoj inac zavrety mesec."
"Sen je sen: prileti z akychsi neznamych
svetov ako motyl, a mizne, ked ho ovanie skutocnost."
OTAZKY K DIELU:
ˇ Charakterizuj hlavne postavy.
ONDREJ- prefikany, plny energie, elanu, skromny, nenecha si
skakat po hlave, bezohladne zhrna majetok
ADUS- chvastunsky, majetnicky, ale po bacikovej smrti netuzi po
jeho majetku, ale po tom, aby bol nazive
ˇ Vysvetli symbolicky nazov mien Domanicky a Ondrej Trava.
DOMANICKY- meno vyplyva z chovania; vecne rozprava o svojom
neexistujucom majetku
ONDREJ TRAVA Z KAMENAN- trava nemoze rast na kameni, a tak
putuje po jarmokoch
ˇ Z kolkych casti sa sklada poviedka?
poviedka sa sklada zo 6 casti:
I.- trh v Podhradi
II. a III.- noclah v Domaniciach, sen (investuje do jahniata tie sa
menia na ovce a vsetci ludia su sama ovca)
IV.- Ondrej u pana Domanickeho
V.- prehliadka dvora, stajne, syparne
VI.- pri zemianskych hroboch, na jarmoku v Zamosti
ˇ Ako volame poviedku sa zartovnou tematikou?
humoreska- kritizuje take spolocenske javy, ktore neohrozuju
zivot spolocnosti a nie su ani jednoznacne negativne alebo
nebezpecne
ˇ Ktoru spolocensku vrstvu kritizuje autor v poviedke?
kritizuje zemianstvo
ˇ Aky vztah ma Kukucin k zemanom a ako riesi ich problem?
Kukucin bol presvedceny o duchovnom i mravnom upadku zemianstva a
jeho neschopnosti stat sa veducou silou naroda, narodneho
zivota. Kukucin riesenie ich problemov nepodava. ˇ Kedy doslo
k obrode Adusa Domanickeho?
Adusovo chvastunstvo sa zastavilo az pri hrobe jeho rodicov a
starych rodicov.

Konecne si uvedomil, co vlastne robi a kym je. (bolo to vtedy,
ked ho Ondrej poziadal, aby mu dal jesene, ktore stoja nad hrobmi )

ˇ Aky jazyk pouzil autor v poviedke?
autor pouzil jednoduchy jazyk s mnozstvom prirovnani, vyuziva
najma protiklad a situacny humor
ˇ Ako riesi problem dediny Kukucin?
Kukucin zobrazuje dedinu svojim laskavym humorom a nadsadzkou,
konflikty medzi postavami sa snazi riesit harmonicky napriek tomu,
ze si uvedomuje nedostatky; nesnazi sa ludi kritizovat a
poucat, ale vsetko zobrazuje z veselsej stranky a konecne
riesenie nechava na citatelovi
ˇ Kde je miesto stretnutia Adusa a Ondreja?
na jarmokoch, u Adusa v "kastieli"
ˇ Aky dojem spravil Adus na Ondreja na I. a II. jarmoku?
na I.: Ondrej si ho hned vsimol, Adus posobil povysenecky,
Ondrej mu doveroval, a tak s nim uzavrel obchod
na II.:
ˇ Aky postoj Adusa bol k ludom v jeho okoli a naopak?
Adus sa k ludom spraval povysenecky, chvastunsky, bol hrdy a
vyberavy. Ludia okolo neho vedeli pravdu a nebrali ho vazne. ˇ
Dom v strani
Autor: Martin Kukucin
Utvar: spolocensky roman
Kompozicia: 18 kapitol
Forma: v prvej casti autor vyuziva retrospektivne rozpravanie
(minulost Mateho, kapitana Dubcica); v romane prevladaju
monologicke casti nad dialogmi (aj vnutorne monology postav);
vyuziva opisy zvykov, stolovania, dobovych tancov, mody
Miesto deja: dedina Grabovik na ostrove Brac
Tema: rozpad patrialchalneho sposobu zivota sedliackej rodiny
Idea: pribeh lasky sedliackeho dievcata a bohateho statkarskeho
syna
Hl.

postavy: zemania a statkari: sora Anzula, sor Niko, Zorkovicovci,
sedliaci: Mate Berac, Ivan, Barica, Jera, Katica, Packo Bobica,
Matija
velkopodnikatel: Zandome

Mate Berac- mudry, pacovity, otec patriarcha, chrani svoju rodinu a
miluje svoje deti, je hrdy na svoj povod, uvedomuje si rozdiel medzi
zemanmi a sedliakmi, nie je najchudobnejsi
Jera- Mateho manzelka
Ivan- Mateho syn, nema v dome ziadne slovo, jeho manzelka Berica sa
nema v laske s Jerou
Katica- Mateho dcera, krasne, mlade, sedliacke dievca, je
vnimava; chce sa dostat do panskej vrstvy aj ked vie, ze je to
nemozne
Matija- Katicina sestra
Niko Dubcic- mlady zeman, je vychovavany s laskou a porozumenim;
zalubi sa do Katice, pejavuje zaujem o sedliactvo
Anzula- Nikova matka, vdova po kapitanovi Dubcicovi; rozumna,
mudra, rozvazna a pracovita
Zandome- Nikov najlepsi priatel, znalec zien, chce sa stat
podnikatelom
Pasko Bobica- zasnubeny s Katicou, ta ho nechce, ale nakoniec si
ho vezme
Dorica Zorkovicova- krasna, kultivovana zemianka, zoberie si Nika

Dejova linia: dejova linia je priamociara, dynamicka; rozvija
sa v piatich etapach:
I. Zalubenie IV. Roztrzka
II. Prehlbenie vztahu V. Zmierenie
III. vytriezvenie

Napriek tomu, ze bol Mate sedliak, v dedine si ho vazili. V dedine
sa kona fiera – hody, cirkevna slavnost. Matija oznami
rodicom, ze ma znamost – murara. Katica sluzi u bohatej
panej v meste, tuzi sa dostat do tejto vrstvy aj ked vie, ze je
to nemozne. Je zasnubena s Paskom Bobicom, no nezaujima ju.
Katica ide na oslavu zemanov, kde sa stretne s Nikom. Nikovi sa Katica
zapaci. Niko povie matke, ze si nasiel dievca. No Anzula vsak
chce, aby si zobral Doricu. Anzula sa stretne s Matem na prehliadke
vinohradov a rozhodli sa, ze svadbu prerusia len v pripade, ak sa
Niko a Katica nebudu lubit. Paska Bobicu ich laska rani. Katica
ide na navstevu k Dubcicovcom, kde si uvedomi rozdiely medzi
zemanmi a sedliakmi. Neskor sa Niko stretne s Paskom a Zandome si
vsimne nepriatelstvo, ktore medzi nimi panuje. Doricin otec Ilja na
oberacke ochorel, k Zorkovicovcom prichadza Anzula, Iljovi sa
polepsi, ale zrazu mu je zle, a tak posielaju Dorici telegram.
Dorica prichadza domov a Niko ide po nu. Za Iljom prichadza aj
Mate. Niko prichadza za Katicou, ona nie je doma, a tak sa rozprava
s Jerou a spoznava zazemie Katicinej rodiny. Jera mu vycita, ze
nekupil Katici darcek. Niko si uvedomi zhody medzi Jerou a Katicou.
Ilja sa uzdravuje, na jeho uzdravenie pripravili oslavu. Dorica sa
vyoblieka, aby zaposobila na Nika. Anzula pozvala aj Katicu, no ona
sa tam citi nevitana. Niko si uvedomi rozdiely medzi Katicou a
Doricou a zacne sa viac zaujimat o Doricu. Katica si uvedomi, ze
Niko ju uz nechce. Kona sa divadelne predstavenie, ktore je
zaroven miestom stretnutia zemanov a sedliakov. Mate ochorel a jeho
bliziaca sa smrt zblizuje pohnevanych a rozuzluje vztahy. Mate
suhlasi, aby sa Niko s Doricoou vzali, pozehna im a zmieri
vsetkych so vsetkymi. Katica slubi otcovi, ze si vezme Paska z
lasky. Mate na konci romanu zomiera a vsetci za nim smutia.
Mateho smrtou vymiera posledny sedliak, ktory bol vo svojom dome
naozajstnym gazdom.
Autor v diele rozvija namet dalmatinskej dediny, no mozno v nom
postrehnut aj obraz pomerov na slovenskej dedine z konca 19.
storocia. V popredi zaujmu autora je problem lasky na podklade
majetkovych a stavovskych rozdielnosti, zasadeny do zivotneho
pribehu dvoch rodin. Napatie v lubostnom vztahu medzi mladym
statkarom Dubcicom a Mateho dcerou Katicou odzrkadluje existujuce
socialne rozpory spolocnosti.

Znaky:
1. autor sa snazi zobrazit skutocnost priamo, bez okolkov
2. dava prednost sucasnej teme, nevyuziva historiu
3. hrdinom je obycajny clovek, jeho charakter je ovplyvneny
prostredim, v ktorom zije
OTAZKY K DIELU:
ˇ charakteristika postav (strucna)
Mate- hrdy, pracovity milujuci otec
Katica- je vnimava, tuzi sa dostat do panskej vrstvy
Niko- sebavedomy vzdelany mlady muz
Anzula- rozumna, mudra, rozvazna, pracovita statkarka
Zandome- Nikov priatel, znalec zien
ˇ Aka je dejova linia romanu?
je priamociara, dynamicka a rozvija sa v piatich etapach
ˇ etapy, v ktorych sa roman rozvija:
I. Zalubenie II. Prehlbenie vztahu III. Vytriezvenie IV.
Roztrzka V. Zmierenie
ˇ Aky sposob rozpravania autor v romane vyuzil?
v I. casti vyuziva retrospektivne rozpravanie
ˇ Aky styl autor vyuzil?
v diele prevladaju monology nad dialogmi, vyuziva uvahove
prvky, opis
ˇ Ako autor zobrazil zvyky?
hody, procesie (dominuje opis), stolovanie, dobove tance, mody -
odevy
ˇ Co bolo vysledkom rozhovoru Mateho so sorou Anzulou?
dohodli sa, ze svadbu prekazia len v pripade, ak sa Niko a Katica
nebudu skutocne lubit; nebudu zasahovat do socialne nerovneho
vztahu svojich deti
ˇ Aky je zaver romanu, ktory zaroven zvyraznuje autorovu
myslienku?
zaverom romanu je ludske zmierenie, nie zmierenie spolocenskych
vrstiev; spolocenske vrstvy by sa mali navzajom respektovat, ale
ich zmiesanie nevedie k stastiu
ˇ Ake riesenie uprednostnuje autor vo svojich prozach?
konecne riesenie nechava na citatela; uprednostnuje harmonicke
riesenie konfliktov
ˇ Ako postupuje Kukucin pri zobrazovani problemov dedinskeho
cloveka?
postupuje priamo, bez okolkov, odlahcenejsie, humornejsie (Rysava
jalovica – alkoholizmus, Neprebudeny – ludsky a spolocensky
sucit)
ˇ Cim je charakteristicka poviedkova tvorba autora?
autor si uvedomuje ludske nedostatky, zobrazuje ich s nadsadzkou,
nesnazi sa ludi kritizovat a poucat, ale vsetko zobrazuje z
veselsej stranky a konecne riesenie nechava na citatelovi,
zobrazuje, ale nekritizuje, konflikty riesi harmonicky, vyuziva
situacny humor
ˇ Ktore z tvrdeni o postave Mate je pravdive?
a) v snahe vyhnut sa otvorenym konfliktom so zenami voli cestu
ustupkov
b) ma prirodzenu autoritu a zalezi mu na dodrziavani
patriarchalnych rodinnych tradicii
c) je despotickou hlavou rodiny, potlaca prejav slobodnej vole
d) ma ambicie prekonat hranice svojej spolocenskej triedy a urobi
pre to cokolvek
ˇ Ktore z uvedenych tvrdeni sa vztahuje na Dom v strani?
a) hlavnou pricinou konfliktov medzi postavami je sebavedomy tezak
Mate
b) socialne nerovny vztah zemana a sedliacky sa prirodzene
rozpadne v duchu spol. tradicii
c) v romane je zobrazeny socialne nerovny sobas zemana a
sedliacky

ˇ Maco Mliec
Autor: Jozef Gregor- Tajovsky
Utvar: kriticko-realisticka poviedka z dedinskeho prostredia
Kompozicia: kratky pribeh bez zvratov a napatia s komplikovanou
stavbou:
I. Stretnutie rozpravaca (v 1. os. j. c.) s Macom Mliecom
II. Vysvetlenie rozpravaca, preco zachytil stretnutie
III.

Prerozpravanie zivota Maca Mlieca od dob, ked zacal pracovat,
preryvane opismi postavy a charakteristikou
Forma: poviedka ma charakteristicke znaky realistickej tvorby
Tema: zivot a zivotne podmienky najbiednejsieho cloveka, ktory
sa nedokaze branit
Idea: dozivotna oddanost panovi
Postavy: Maco Mliec- pracovity paholok; "Mliecnik bol uz
starsi muz zhrbenej postavy a bol spoly hluchy. Bol kratky,
siroky, hrdla nic – akoby ho z pna odtal. Cela skoro ani
nemal, oci ako mys, nos ani gombicka a cely preliaknuty; len
lica, akoby ho ucapal, a vrchnu gambu na tri prsty a odutu , akoby
ho vsetky predne zuby boleli. Vlasy ako jez a hrdzave akesi a
usu skoro nic."; Maco sam mohol za svoj osud (zanedbava sa)
gazda- Mliecnikov pan, ktory sa stane richtarom
gazdina
Dejova linia: Poviedka zacina stretnutim autora s kraviarom
Macom a pokracuje ich naslednym rozhovorom. Rozpraval o svojom
osude, no nestazuje sa, skor vzdava vdaku richtarovi za
doterajsiu opateru a aj za to, ze mu slubil doopatrovat ho az do
jeho smrti, ci uz bude vladat robit, alebo nie. Ako mlady v 18
rokoch nastupil do sluzieb u bohateho gazdu ako paholok. Kym mu
rodicia zili, dostaval od gazdu aj slusnu placu, no jemu
stacilo len aby mal co jest, coho si vypit a trochu tabaku do
fajocky. Spaval pri konoch a prave kone sa stali jemu najmilsie.
Staral sa o ne lepsie ako o seba sameho. Ked mu preslo tridsat
rokov, cim dalej, tym viac sa zanedbaval. Roky pribudali a uz
sa nevladal o kone starat, nuz gazda ho k volom pridelil. No
neskor ho spravil pastierom krav. Zdravie ho opustalo, v kolene
stiepalo. Uz spaval len v telinci. Ostatny sluhovia ked ho
videli, tak aj jeho robotu spravili. Jedneho vecera sa Maco vypravil
do domu za gazdom, zistit co mu je dlzny. Gazda ho ubezpecil, ze
nema ziadne podlznosti a slubil mu dat 13 zlatych za vsetku
tu robotu. Maco bol spokojny a povedal gazdovi, aby tie peniaze
pouzil na jeho pohreb. Rano ho nasli mrtveho. Gazda ako slubil,
vystrojil mu poriadny pohreb. Na truhle bolo este aspon naposledy
spravodlive meno Macovo, i kedy sa narodil a umrel, ze richtara
cela obec pochvalila, len sluhovia v obci si povravali, ze vsak
ho mal za co pochovat…

Filozofia Maca Mlieca: poriadne robit cely zivot a statocne
zomriet

Autor kritizuje panov a spolocnost, zdieranie pracoviteho
cloveka, lahostajnost voci slabsim a nejakym sposobom
postihnutym. V tejto poviedke vytvoril jednu zo svojich najkrajsich
postav. Mliecove moralne vlastnosti, ludskost su v ostrom
kontraste nielen s jeho odpudzujucim zovnajskom, ale aj s
charakterovymi vlastnostami gazdu a richtara v jednej osobe. Autor
tu vystupuje v ulohe rozpravaca, ale na deji sa nezucastnuje.
Vyvolava tym dojem skutocnej udalosti.

OTAZKY K DIELU:
ˇ Charakterizuj postavy.
MACO MLIEC- pracovity paholok; Maco sam mohol za svoj osud
(zanedbava sa); Macove moralne vlastnosti, ludskost su v ostrom
kontraste s jeho odpudzujucim zovnajskom, ale aj s charakterovymi
vlastnostami gazdu a richtara v jednej osobe
GAZDA- nevdacny, no nakoniec Macova dobrota pohla aj s nim a
prebudilo sa v nom svedomie
ˇ Aky problem zobrazil autor v diele a ako ho zobrazil?
Autor kritizuje panov a spolocnost, zdieranie pracoviteho
cloveka, lahostajnost voci slabsim
ˇ Vysvetli symbolicky nazov poviedky.

ˇ O aky utvar ide?
kriticko-realisticka poviedka
ˇ V ktorej osobe vystupuje rozpravac?
1. osoba j. c. ˇ Aky jazyk pouzil autor v poviedke?
pouzil ludovy jazyk s mnohymi dialektizmami
ˇ "Gazda mal uz asi 60 rokov, lenze sa s Macom nedal ani
porovnat. Bohaty, doprial si, nic nerobil, pesi nevysiel ani do
pola a na Macovi sa iba ohorena cierna chlpata kozka na
sirokych velkych kostiach, captava noha a doklavene prsty na
nohach."
-Aky druh charakteristiky je pouzity?
a) porovnavacia
b) kontrastna
c) skupinova
d) nepriama
ˇ Porovnaj Maca Mlica s Ondrasom Machulom (co mali spolocne,
co odlisne).
Maco Mliec- sam mohol za svoj osud (zanedbava sa)
Ondas Machula- mrzak od narodenia
-obaja sa stranili ludom, mali radsej samotu, nechceli byt nikomu
dlzni, su pracovity
ˇ Ktore z uvedenych tvrdeni o tvorbe Tajovskeho je nepravdive?
a) vsetky pribehy situoval na slovensky vidiek
b) vo svojej tvorbe naplno rozvinul zaner crty a poviedky
c) vo svojich dielach si vsima socialne najslabsie vrstvy
d) do slov. literatury uviedol zemianstvo a jeho problemy
ˇ "Gazda vystrojil mu krasny pohreb s knazom a odobierkou, na
truhle bolo aspon naposledy spravodlive meno ? I kedy sa narodil a
zomrel, ze richtara pochvalila cela obec, len sluhovia si
rozpravali, ze ho vsak mal za co pochovat."
-Vysvetli zaver poviedky.
ˇ Ako riesi problem chudobneho cloveka Tajovsky? Porovnajte ho s
Kukucinom.
TAJOVSKY- snazi sa oslovit citatela cez sucit a slzy, chce
citatela dojat; problem chudobneho cloveka riesi priamo,
zobrazuje hlavne to smutne, kladie doraz na socialne rozdiely
KUKUCIN- snazi sa oslovit citatela vyuzitim humoru; doraz
kladie na charakterovu a psychologicku stranku chudobneho
cloveka, v mensej miere si vsima socialne problemy
+

ˇ Apoliena
Autor: Jozef Gregor- Tajovsky
Hlavna postava: Apoliena- 15-rocne sedliacke dievca, velmi biedne
a slabe

Vykresluje obraz sluzky, ktora stratila sluch od bitky, ktorou ju
denne doma v opilosti castoval vlastny otec. Patri do okruhu proz,
v ktorych autor odhaluje nasledky alkoholizmu. V poviedke je
rozpravacom jeden z ucnov u remeselnika, kde Apoliena sluzi.
Vysmesny postoj k hluchej sluzke sa postupne meni na sucit a
pochopenie.

ˇ Mamka Postkova
Autor: Jozef Gregor- Tajovsky
Utvar: poviedka
Tema: zobrazenie chudobnych vrstiev
Idea: pribeh mamky Postkovej
Postavy: mamka Postkova- malicka, stihla, ubiedena, utla,
nevzdelana, chudobna zena, ma velky zmysel pre povinnost; tak
sa chcela obetovat, az ju zacali zneuzivat; sama si mohla za
svoj osud, ale z casti aj alkohol
jej manzel; jej syn; manzelka jej syna
bankar (rozpravac)
gazda
Dejova linia: namet cerpa z dedinskeho prostredia; uvodom
poviedky je vstup mamky Postkovej do banky. Prisla si dat vypisat
zmenku na 3 koruny (na vtedajsie pomery vela). Bankarovi sa to zda
byt malo, ale nakoniec jej zmenku vyda. Mamka chce splatit vsetok
dlh do svojej smrti. Bankar ju lutuje a chce jej pomoct. Mamka ma
zleho syna, ktory jej vzal peniaze na zaplatenie dlhu po dvoch
rokoch. Bankar mamku klame, chce aby teraz dlh neplatila, pretoze
jej chce pomoct. Manzelka jeho syna sa neskor nastahuje k mamke,
pretoze syn mamky Postkovej je alkoholik. Spolu maju vela deti, o
ktore sa staraju mamka Postkova s manzelkou jej syna. Manzel
mamky Postkovej, ktory ju velmi trapil, zomrel. Podla
rozpravaca je to zjednodusenie zivota mamky. Syn mamky Postkovej
ju vyhodi z vlastneho domu a mamka zije v chudobnej chatrci. Svoj
dlh v banke mamka splati, zije sama, dozici aj svojim
vnucatam. Zacina si sporit peniaze, ktore odlozi k
nespolahlivemu gazdovi, ktory ich prepil alebo rozdal. Mamka opat
nema peniaze, dlh opat nezaplati. Mamka spadla z rebrika, zlomila
si ruku, dali ju do hroznej nemocnice. Syn ju ide pozriet, ale opat
sa opil. Mamka sa vrati k svojmu synovi, ale ma zle svedomie, ze
nemoze pracovat. Zacina predavat svoje veci, aby im pomohla.
ked uz nema peniaze, opat od syna odchadza. Nakoniec predala aj
svoju perinu, aby mala na splatenie dlhu a na svoj pohreb.
Jazyk: nenarocny, dialogy, opis, rozpravanie, zdrobneniny, uvaha
(bankar o mamke)
Znaky: 1. dej je v pritomnosti
2.

obycajni ludia vnutorne bohati

OTAZKY K DIELU:
ˇ Opis a charakterizuj mamku Postkovu.
malicka, stihla, ubiedena, utla, nevzdelana, chudobna zena
ma velky zmysel pre povinnost; tak sa chcela obetovat, az ju
zacali zneuzivat; sama si mohla za svoj osud, ale z casti aj
alkohol
ˇ Ako sa zmeni charakter syna mamky Postkovej?
na zaciatku pije, nestara sa o svoje deti, vyhodi mamku Postkovu
z jej domu, zlom v nom nastava, ked sa mamka dostane do nemocnice,
uvedomi si chybu a prijme mamku spat domov
ˇ Co chce autor vyjadrit postavou mamky Postkovej?
postavou chce vyjadrit obetavu lasku matky k synovi aj za cenu
vlastneho nestastia, snazi sa poukazat na zivot ludi z
chudobnej spolocenskej vrstvy, ktori su sice chudobni, ale predsa
su vnutorne naplneni bohatstvom ludskeho citu a charakteru,
ukryteho v biede a v ludskom utrpeni
ˇ Vysvetlite symbolicky nazov tejto poviedky.

ˇ Ako sa prejavuje autorova autobiograficka crta v tejto poviedke?
autorova autobiograficka crta je ukryta v postave bankara; aj
Tajovsky, tak ako bankar z poviedky, chcel pomahat chudobnym
ludom
ˇ Porovnajte postavu Maca Mlieca a mamky Postkovej.

ˇ Porovnajte zobrazenie dedinskeho cloveka u Tajovskeho a
Kukucina.

ˇ Pastierca
Autor: Jozef Gregor- Tajovsky
Tema: problemy medzi chudobnymi a bohatymi
Idea: tragicky pribeh velkej lasky dvoch mladych ludi
Postavy: Zuzka- (pastierca) chudobne, mile, pekne, pracovite
dievca, sirota
Stefan- Zuzkin gazda, Zuzka pracuje u jeho babky
stara Cedilkova- Stefanova babka
Samko Hlavac- richtarov syn, Zuzkin mily, najbohatsi v dedine
Dejova linia: Zuzka je sirota a staraju sa o nu dedinske zeny.
Pracuje 4 roky u starej Cedilkovej, ktora ju mala pre jej
pracovitost velmi rada. Zuzkinu krasu jej zavideli ostatne zeny
z dediny a ohovarali ju. Bola zalubena do Samka, ale vsetci si
mysleli, ze sa vyda za Stefana. Stara s tym nebola velmi
spokojna, lebo Zuzka nemala ziaden majetok. Stefan mal Zuzku velmi
rad, ale nevedel jej to povedat, ziarlil na nu, ked ju videl
stretavat sa so Samom. Stefan videl ako sa Zuzka so Samkom
bozkavaju. Zuzka si potom uvedomi, ze so Samkom stastna nebude,
lebo on nie je z jej vrstvy. Stefan je nahnevany. Samkov otec
nesuhlasi so vztahom Samka a Zuzky a Samka zbije. Samko odchadza z
domu pracovat na pilu. V lete Samko odisiel z pily, pomaha pri
kosbe a byva u starej Cedilkovej. Nadalej sa stretava so Zuzkou.
Samko isiel k otcovi, chcel sa s nim zmierit, no otec ho odmietol.
Zuzka caka dieta a Samko rukuje na vojnu do Bosny. Zuzka sa hanbi
za to, ze je tehotna, dieta nechce. Stara Cedilkova vyhodi
Zuzku, ta byva teraz raz tu a raz tam. Zuzka ochorela, ma
zltacku, maly Samko zomrel. Samkov otec pisal Samkovi list, ze
maly Samko zomrel, a tak ho uz nic neviaze k Zuzke. Samko
odpisal, ze ho k nej viaze povinnost, laska a napisal aj Zuzke.
Ta sa uzdravila, odchadza do sluzby do mesta. Samko jej slubil,
ze ked sa vrati z vojny, vezme si ju. No Zuzka zasa ochorela na
suchoty a zomrela.
Zaver diela: Nedoslo teda k zmiereniu ani medzi otcom a synom, ani
medzi spolocenskymi vrstvami.
Jazykove prostriedky: frazeologizmy (z peknej misy sa nenajes, ked
je prazdna)
epiteta, metafory (hadie jazyky)

ˇ Statky – zmatky
Autor: Jozef Gregor- Tajovsky
Utvar: divadelna hra v 4. dejstvach
Kompozicia: autor dodrziava tradicne clenenie dramy, kriza nie
je vystupnovana, kriza spociva viac v moralnej rovine ako v
prezentacii na scene
Forma: autor vyuziva jadrny, ludovy jazyk s mnohymi
dialektizmami, postavy charakterizuje i pomocou jazyka
Tema: vplyv honby za majetkom na ludi
Idea: nanutene manzelstvo Durka a Zuzky za vidinou majetku
Cas deja: hra je ramcovana vianocnym obdobim (to preto, aby bola
viac umocnena atmosfera)
I. dejstvo- Vianoce u Lavkov
IV.

dejstvo- po roku Vianoce u Kamenskych
Postavy:
Lavkovci: Durko- mladenec po vojne, ma uspechy u dievcat, je k
nim lahostajny, za dolezitejsie povazuje peniaze nez lasku, je
namysleny, sebavedomy, rad sa zabava, nie je celkom pripraveny na
manzelstvo
Jano- Durkov otec, chvalenkar, rad si vypije
Zofa- Durova matka, tlaci ho ozenit sa pre peniaze, ma
obzvlast ludovy jazyk
-obaja v Durovi nevidia nic zle, maju ho obzvlast radi
Palcikovci: Mara- Zofina sestra, chorlava, lakoma a dokaze
vsetko a vsetkych kritizovat
Ondrej- skupi Marin manzel, nevidi svoje nedostatky
-bezdetni manzelia, chcu lacnu pracovnu silu, Durovi a Zuzke
slubia, ze im prepisu dom
Kamenski: Zuzka- ticha, ustupciva, dobra dievcina, ked jej
Durko zacal byt neverny, odchadza aj napriek tomu, ze je
tehotna
Tomas- Zuzkin otec, ide mu o lasku, nie o peniaze, je mudry a
zasadovy, po cely cas je proti svadbe
Kata- sestra Ondreja Palcika, Tomasova manzelka, Zuzkina matka,
vdaka nej Zuzka privolila k svadbe
Michal Kanurik
Beta- opustila manzela, Durkova milenka, je bezohladna, tuzi po
majetku aj za cenu,ze rani Zuzku, chce dosiahnut svoje

1. EXPOZICIA (predstavenie postav, prostredia, nacrtnutie zdroja
konfliktu)- Lavkovci, Palcikovci a Kamenski sa vyjadruju k
moznej svadbe Durka a Zuzky
2. KOLIZIA (narusanie vztahov, zarodky krizy)- Zuzka a Durko si
nerozumeju, Durko chodi za Betou, Palcikovci su nespokojni s
ich pracou
3. KRIZA (konfliktne vyhrotenie vztahov)- Zuzka opusta muza,
Duro si privadza Betu, Palcik odmieta prepisat majetok-
prejavuju sa vysledky kolizie, este je mozne zmierenie
4. PERIPETIA (zvrat)- hadka, Duro vyzenie Betu a Palcik Dura,
rozbity rodinny zivot
5. ROZUZLENIE (vyriesenie)- Durko prichadza odprosit Zuzku,
Palcikovci odprosia Kamenskych, Zuzka odmieta navrat k muzovi
Moralny upadok: ked Zzka odisla, Palcikovci dovolili Durkovi
doviest si frajerku (Betu) este v ten vecer, a to len preto, aby
mali pracovnu silu

Uz nazov hry je vyborne voleny po vyznamovej stranke. Jasne
naznacuje zmysel hry, ze sukrome vlastnictvo sposobuje
spolocensky a mravny rozvrat.

V tejto drame autor kriticky zobrazil spolocenske pomery na dedine.
Jadro dramatickeho konfliktu v tejto hre tvori zapas o majetok,
vyostrovany citovymi krizami a nezhodami na jednej strane a
charakterovymi protikladmi hlavnych postav na druhej strane. Kvoli
statkom (majetkom) su sposobene zmatky v medziludskych
vztahoch. Pribeh sa nekonci sentimentalnym zmierenim. V drame
zvitazili moralne vztahy, vitazom celeho sporu je Zuzka.
OTAZKY K DIELU:
ˇ Aky problem riesi autor v tejto drame?
V tejto drame autor riesi spolocenske pomery na dedine
ˇ Z kolkych dejstiev sa sklada tato div. hra?
div.

hra sa sklada zo styroch dejstiev
ˇ Napis casti dramy + v Statkoch- zmatkoch?
ˇ Cim je ramcovany dej tejto hry?
dej tejto hry je ramcovany obdobim Vianoc
ˇ Charakterizuj postavy a vztahy medzi nimi.
ˇ Co sposobili statky medzi ludmi?
sposobili spolocensky a mravny rozvrat
ˇ Co je hlavnou pricinou nevydareneho manzelstva v hre?
Durko aj Zuzka pristali na uzavretie manzelstva bez lasky za
prislub majetku
ˇ Aky je zaver dramy? (A preco?)
a) stastny b) zmierlivy c) tragicky d) necakany
-pre Palcikovcov a Kamenskych je zmierlivy, pretoze nechcu
prezit vianocny cas v hneve a hriechu; pre Dura tragicky,
pretoze Zuzka mu odpusta, ale spoluzitie odmieta; pre Zuzku
vitazny – vitazi vyssou moralkou, ktora vsak vyzaduje
obetu
ˇ Co plati o poviedkach a style Tajovskeho?
a) zachytava zivot a zivotne podmienky najbiednejsich ludi,
ktori sa nemozu branit
b) svoje biedne postavy zobrazuje s humorom
c) vytvara kratky pribeh bez zvratov a napatia, posobi ako
portretista
d) vo svojich poviedkach ironizuje pychu malomestskeho obyvatelstva
e) vytvara dojem, ze svoje postavy doverne pozna – rozprava sa
s nimi
ˇ Skon Pala Rocku
Autor: Bozena Slancikova- Timrava
Utvar: socialna novela
Kompozicia: 4 kapitoly; jednoducha dejova linia je prerusovana
pohladmi autorky do psychologie postavy, na male vynimky sa cely
dej odohrava v dome alebo pri dome Pala Rocku
Forma: autorka v znacnej miere vyuziva charakteristiku,
charakterizuje zrkadlovym obrazom (odraza sa vo vnutornom
monologu inej postavy – podla toho, co si mysli Zuza o Palovi,
vieme, aky je Palo a zaroven aj to, aka je Zuza); zvlastnostou
je, ze autorka pri hlavnych postavach nevyuziva vonkajsi opis,
chyba opis Palovho domu, ci suvisly opis prostredia
Miesto a cas deja: dej sa odohrava v malej dedinke a predstavuje
kratsi casovy usek
Tema: ludsky osud cloveka zo sedliackeho rodu
Idea: pribeh o rozplyvajucej sa laske, o snahe dosiahnut mravnu
ocistu po predchadzajucej vine
Postavy: Palo Rocko- syn chudobnych rodicov, od mala musel
pracovat, neutvorila sa unho tuzba po majetku, chcel si len
spokojne zit; na matku mal tazke srdce – mal pocit, ze od mala
mu neposkytla nic
Zuzka- dedinska bohacka, vydala sa za Pala z velkej lasky,
pracovita, vzdala sa rodinneho bohatstva, no nechcela zit v biede
-Palo a Zuzka sa vzali proti voli svojich rodicov
Palova matka- nechcela bohatu nevestu, po muzovej smrti byvala u
cudzich a robotou splacala stravu a byvanie

Dejova linia: Ako uz napoveda samotny nazov cely dej sa
sustreduje okolo na smrt choreho Pala. Aj ked sa dej odohrava
pocas vojny netvori hlavnu dejovu liniu. Pribeh sa zacina,
ked Palo konecne dostavia svoj novy dom, do ktoreho sa nastahuje
spolu so svojou Zuzou a ich prave narodenym synom. Ich radost vsak
netrva dlho. Kratko na to Palo ochorie. Chory Palo si spatne
uvedomuje svoj zivot, ktory bol a je, len praca, bieda a sluzba.
Spomina na svoje detstvo, na stale opiteho otca a svoju neochotnu
matku. Ked uz tusi, ze zomrie, chce sa zmierit s celym svetom,
no hlavne s fararom a matkou. Ten Palovi odpusti a mu aj ponukne
koc, aby siel k lekarovi. Palo sa chce zmierit aj so svojou
matkou, ta vsak ostava chladna a odmieta. Mara si postupne
uvedomuje, ze svojmu synovi v zivote velmi nepomohla, a tak sa
rozhodne predsa len ist k nemu. Dej vrcholi, ked Palo spoznava
matku ako ho drzi za ruku. Vie ze mu odpustila. Zavola k sebe
este Zuzu s dietatom a naposledy vydychne.

Symbol: kavky- Palove vycitky svedomia, ktore sa mu zjavuju pri
vycitkach voci fararovi, voci Zuze i voci matke
ˇ Tapakovci
Autor: Bozena Slancikova – Timrava
Utvar: novela
Miesto a cas deja: dedina a skola od zaciatku jari do zaciatku
leta
Tema: spor stareho a noveho zivota v dedine
Idea: kritika zaostalosti rodiny Tapakovcov, zijucej
patriarchalnym zivotom
Postavy: Ila- "kralovna" = lebo chcela mat veduce
postavenie; pysna, nie je spokojna so zivotom v rodine,
pracovita, sebavedoma, robi babicu v dedine, je
najinteligentnejsia zo vsetkych v rodine, Tapakovci ju
nenavidia, lebo narusuje ich lenivost; symbolizuje pokrok
Palo- Ilin manzel, najstarsi z Tapakovcov, ma dobre srdce, je
gazdom
Miso- najmladsi z Tapakovcov, chce si vziat chudobnu Katku, ale
Anca mu brani
Jano Fuzakovie- bratranec Tapakovcov
Anca- "zmija" = stale do niekoho podpichuje, je nespokojna sama
so sebou; je postihnuta na nohy a velmi tym trpi; je to Palova
sestra, je starou dievkou; je citliva a nezna, ale aj hasteriva;
preziva vnutornu dramu; citi sa ukrivdena o radost a o lasku;
tuzi po laske a vlastnej rodine, vysiva pre nevesty, ostava jej
len bol z radosti inych; miluje Jana Fuzakovie; predstavuje
protirecivost pokroku
Dejova linia: Tapakovci ziju sestnasti v jednom dome. Az
prichod nevesty Ili narusi ich pokojny zivot. Ila ma na veci
iny nazor ako ostatni prislusnici rodiny. Po pocetnych sporoch
v dome Tapakovcov Ila konecne dosiahla svoje a zo svojim muzom sa
odstahuje do noveho domu. Vsetci su spokojni.

Tapakovci sa dalej dusia v dome strnasti, ako zili aj ich
predkovia. Anca nakoniec lutuje, ze sa vobec narodila- je v tom
jej smutok z nestastnej lasky, z nezicliveho osobneho osudu
- predstavuje talentovanych ludi, ktori v podmienkach tych
cias nemohli plne realizovat svoje schopnosti, svoj talent.
Znaky: 1. hrdina je obycajny clovek
2. dej sa odohrava v pritomnosti
3. v novele sa vyskytuje mnoho dialogov i vnutornych monologov
4. autorka vyuziva retrospektivu (u Anci- spomina na lamku)

Nazov novely Tapakovci sa stal symbolom zatuchnuteho dedinskeho
konzervativizmu. Novela vsak vynika aj portretmi Anci – zmije,
mrzacky tuziacej po laske a Ili – kralovnej
"prevetravajucej" zivobytie rodiny i dediny.
ˇ Bez hrdosti
Autor: Bozena Slancikova – Timrava
Utvar: psychologicka poviedka
Kompozicia: 4 kapitoly bez nazvu; dejova linia je slaba,
sledujeme prezivanie lasky Miliny k Samovi; bez dramatickych
zvratov
Forma: autorka upusta od detailneho opisu vonkajska postavy,
mensi priestor ma aj jej povestna charakteristika, vyuziva
ironiu
Miesto deja: dedina Matusova
Tema: zivot vidieckej inteligenci
Idea: Laska Miliny Adamcikovej a Sama Jablovskeho
Postavy: Milina Adamcikova- "biela grofka"; je priatelska,
menej blazniva; Milanova sestra, stara sa o domacnost; jej
najlepsou priatelkou je Ira; lubi Sama a trapi sa prenho
Samo Jablovsky- Kamilin brat, pycha dediny, zalozil spevokol,
vydava casopis Napred; je pekny, sebavedomy, rad sa zahrava s
dievcatami a velmi tym ublizuje Miline; rad je stredobodom
pozornosti
Kamila-"knazna" = vyhradila si pravo karhat vsetkych
dookola; pysna, panovacna, je hrda na svojho brata; ma rada
Milinu a dohovara jej, ze vztah so Samom nema brat vazne, lebo
Samo sa nechce viazat
Michal- Samov brat; nechce sa zenit, paci sa mu Milina
Ira Pavova, Paula Chripkova- 15-rocne dievcata, Milinine
kamaratky, su hasterive
Milan Adamcik- Milinin brat, evanjelicky knaz, ma sa onedlho
zenit
Vazecky- spolu so Samom vydavaju Napred, paci sa mu Kamila
Dejova linia: Kazdy vecer sa dievky z dediny stretavaju pred
kostolom a klebetia o prezitom dni. Kamila im ukazala casopis,
ktory napisal jej brat Samo a Vazecky. Vsetky boli casopisom
uchvatene a najma Milina, ktora bola do Sama zamilovana. Vtom ho
zbadali a rozhodli sa ist za nim do domu, kde nacvicoval s
ostatnymi chlapmi piesne na majales. Samo sa Miline vyhybal, aby si
nahodou nemyslela, ze si ju chce hned zobrat.

O par dni Milan odcestoval na Zastavu a vsetci sa prisli
zabavat do farskej zahrady a kolkarne. Prisiel aj Michal
Jablovsky, ktory zacal Miline dvorit. O par dni na to sa v
Matusovej konal majales (bal). Jediny, koho to skoro vobec
nezaujimalo, bol Milan. Hneval sa na Milinu, ze cely den skusala
saty a na nic ine nemyslela. Na bale sa stretli ludia z dediny,
ale aj z mesta. Ked Samov spevokol dospieval, vsetci zacali Samovi
volat na slavu. Samo tancoval so vsetkymi dievcatami okrem
Miliny. Na druhy den prisiel Samo na faru. Milina bola doma sama.
Samo tam prisiel, aby sa presvedcil, ze zvitazil, ze jej nie je
lahostajny. Milina bola k nemu odmerana. Samo rozmyslal o tom,
ze Milina sa mu paci, ale akonahle bol s inymi dievcatami, na
Milinu zabudal. Milina s bratom Milanom odisli domov, kde Milinu
necakalo nic dobre. Sestra Anicka sa jej zacala vysmievat aka
je chuda, ako hrozne vyzera a to vsetko kvoli Samovi. Vraj nema
ani trochu hrdosti. Zacala jej dohovarat. Na oslave menin u
Ovickych Samo cely vecer tancoval iba s Herminkou. Ale Milinu to
vobec netrapilo. Zistila, ze Samo je vlastne odporny. Uz pre nu
vobec nebol uzasny.
Znaky: 1. dej sa odohrava v pritomnosti
2. hrdinom je obycajny clovek
3. autorka zobrazuje celu spolocnost od nizsej az po
najvyssie vrstvy
4. autorka vyuziva dialogy i vnutorne monology (Milina)
5. autorka vyuziva ludovu slovesnost – piesne, basne,
prislovia a porekadla
6. autorka v slovesach v znacnej miere vyuziva cinne
pricastie minule (-vsi, -vsia, -vsie).

Reagujte na článok