Tvorba

Literárna tvorba B.S. Timravy začínala veršovanými pokusmi o prózu, v ktorej zväčša spracúva ľúbostné motívy, no je pre ne príznačné protikladné postavenie voči príbehom sentimentálneho zamerania. Podľa Timravy je ľúbosť zrkadlom, v ktorom sa odrážajú charakterové vlastnosti ľudí i spoločenská žičlivosť alebo neprajnosť doby: Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Pomocník… – vo všetkých je obsiahnuté autorkino životné poznanie, jej skúsenosť.
Po týchto prvotinách je možno Timravino dielo rozdeliť do 4 tematických skupín: 1. Práce z dedinského života, ako ho videla vlastným, triezvym rozumom a citom, nastoľuje v nich problém premeny patriarchálnej rodiny v smere k jej „kapitalizácii“ a s obrazom tohto procesu vo vedomí ľudí.
Patria sem poviedky:
Na jednom dvore – Zachytáva rozpor medzi citom a majetkom. V Timraviných poviedkach vnikajú manželstvá s výhľadom na splynutie dvoch majetkov – to znamená stratu životnej perspektívy, šance, ale aj psychický a mravný úpadok osobnostne „slabšieho“ jednotlivca.
Ondro Karman – V nej kritizuje opičenie dedinského človeka po panskej spoločnosti. Autorka ostro bičuje „popanšťovanie“ prostého človeka. Ondro je cestár, ktorý si myslí, že svojím úradom sa dostal medzi pánov.
Márnosť všetko – Jedna z najotrasnejších próz o krutosti ľudského života. Je to umelecký obraz biedy nešťastia. Poviedka je analýzou biedy a ustavičným pokorovaním doráňanej ľudskej duše, meniacej sa v ťažkých životných podmienkach v démona nenávisti, ale kdesi na dne tejto tragickej duše je nekonečná a nedosiahnuteľná túžba po láske vlastného syna.
Ďalšie poviedky: Tá zem vábna, Ťapákovci, Mojžík, Mocnár, Ondro Hľozno, Žiadna radosť… 2. Prózy zo života vidieckej inteligencie – sústreďuje sa v nich na ironický a usvedčujúci rozbor jej emocionálneho, morálneho a spoločenského profilu.
Patria sem poviedky:
Ťažké položenie – Zachytáva atmosféru života vidieckej spoločnosti, presnejšie vidieckej inteligencie, s ktorou sa zoznamuje pri kartách, zábavách, ale len zriedka pri práci. Duševný život tejto inteligencie zaráža svojimi prízemnými záujmami, svojou plytkosťou a prázdnotou. Sú to často ľudia, ktorí nedokážu v tejto spoločnosti nájsť plný zmysel života a cítia sa v nej zbytoční.
Bez hrdosti – Opisuje pocity rozčarovania, ktoré najčastejšie prežívajú jej dievčenské hrdinky, ktoré žijú väčšinou dvojakým, pokryteckým životom.
Veľké šťastie – Stretávajú sa tu 2 svety: sedliacky a panský. Z dvoch ženských postáv zaujme svojím bezočivým správaním Joža Jakubičová, ktorá hovorí každému do očí aj tie najnepríjemnejšie pravdy. Má to svoj pôvod v jej vnútornej bolesti z neopätovanej lásky.
Ďalšie prózy: Tak je darmo, Pozde, Nemilý… 3. Diela s protivojnovou tematikou – vyrovnáva sa v nich so skutočnosťou, čo pre náš národ priniesla 1. svetová vojna. Patria sem:
Hrdinovia – Novela, kompozične je usporiadaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou ako pánmi nútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnucej moci sa nadchýnajú vojnou a časť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň. V postave človeka, berúceho si na tvár masku vlastenectva, no v podstate zbabelca a sebca. Keď sám dostáva povolávajúci rozkaz omdlie od strachu a vybaví si u vojakov neschopnosť byť vojakom. Práve v súvislosti s ním je názov novely myslený ironicky. Podnotár Širický si plne uvedomuje nezmyselnosť vojny, jej protiľudový charakter. Ľud je vo vojne pasívny a ani notár Širický nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na vojne v tom, že chce pomôcť ranenému ruskému vojakovi, a pri tom humánnom čine zahynie. Jeho smrť mala stelesňovať myšlienku zápasu ľudskosti a s antihumánnou podstatou 1. svetovej vojny. Hoci novela predstavuje dedinu ako kontrastný kolektív všíma si aj osamelého človeka v biede, utrpení ale aj vo vlastnej zlobe. Keď vypukne vojna, Anča Demáková je spokojná, pretože ona už je vdova a vojna jej nemá koho vziať. Zuza Pevková sa poteší, keď sa dozvie, že na vojne padol jej bývalý milý, ktorého jej zvábila iná.
Ďalšie poviedky: Skon Paľa Ročku… 4. Autobiografické diela:
Skúsenosť – románova novela – Opisuje tu svoje zážitky v Dolnom Kubíne (Vodňany), kde mala možnosť aspoň v skratke poznať život vedúcej skupiny slovenského meštiactva. Jej dej sa sústreďuje okolo 2 postáv – Maríny Pajtáňovej (Timravy) a pani Bukovičovej. Timrava samú seba predstavuje ako vnímavú, plachú, citlivú osobu, ktorá sa ťažko podrobuje malomeštiackym spoločenským konvenciám a má odvahu o všetkom premýšľať a všetko posudzovať. Stretáva sa tu nielen s vedúcimi osobnosťami slovenského literárneho života (Javor = Hviezdoslav, ktorý je pre ňu svetlým lúčom v tmavej, drsnej každodennosti, Velinský = Vajanský), ale i dvojtvárnou malomestskou spoločnosťou. Timrava strháva masku národovkyne z tváre Bukovičovej, v spoločnosti usmievavej a príjemnej dámy, ale doma je žena – tyran, ktorá sa vŕši na slúžkach i na spoločníčke Maríne. Nerada číta knihy a noviny v slovenčine, lebo sa jej to zdá sprosté. Radšej číta to, čo je písané po maďarsky, chcela by sa presťahovať do Pešti, zalieča sa maďarskému úradníkovi, ktorý by si ju mohol vziať za ženu. Autorka konfrontuje život v meste so životom ľudu vo vrchárskej dedinke, svet všednej márnosti a ľudskej malosti so svetom hlbokého citu a úprimnosti.
Ďaľším Timravimým autobiografickým dielom je novela Všetko za národ.
Literárne dielo Boženy Slančíkovej – Timravy je pomerne rozsiahle. Literárny kritik a historik J. Noge zistil, že v ňom vystupuje 1150 postáv, z toho vyše 700 dedinských. Spisovateľkin životný priestor a tým aj priestor jej literárnych diel bol úzky, no tak sa jej podarilo zachytiť širokú škálu problémov, ktorými žil slovenský človek na prelome 19./20. storočia.
Timrava patrí medzi spisovateľov, ktorý vo svojej tvorbe rozprávajú takmer výlučne to čo videli, skúsili a osobne prežili. Kvalitatívne možno jej dielo merať s európskou realistickou literatúrou.